Rozprávky sú plné slabých, chudobných a utláčaných ženách, ktoré vyslobodí princ a až potom budú žiť šťastne až do smrti. Romantické filmy len pokračujú v tejto našliapnutej ceste. Nevinný bozk, tanec na bále či spoločnú pesničku nahradili omnoho teatrálnejšie filmové vyznania lásky.
Moderná Popoluška? Tou je predsa Pretty Woman. Už nie chudobná slúžka, ale prostitútka, ktorú nevymaní zo zlých pomerov princ, ale jej "klient" v podobe businessmana Richarda Gera. Príde na bielej limuzíne, v ruke drží kvety a všetko je ako v rozprávke.
Smutné na tom je, že aj keď sú tieto filmy kompletne nereálne a často nás ženy vlastne ponižujú, stále ich pozeráme a zároveň snívame, že možno raz nám práve takto niekto vyzná lásku.
Existujú však aj také vyznania, pri ktorých nám vedia naskočiť zimomriavky... trápnosti.
Verejné vyznanie lásky nemusí byť vždy úspechom
Ako live žiadosť o ruku Adely Banášovej, tak aj niektoré filmové scény vyvolali rozdielne názory na to, či sa má láska dokazovať na verejnosti. Osobne som toho názoru, že by to mal byť moment iba tých dvoch konkrétnych ľudí a nemalo by to visieť na billboardoch. Poznám však ženy, ktoré by sa z verejného dôkazu lásky zbláznili od radosti.
Asi každá z nás túžila v našich teen časoch (a možno ešte stále túži) po tom, aby jej zaspieval Heath Ledger pred ostatnými študentmi a zostal preto po škole ako vo filme 10 vecí, ktoré na tebe nenávidím.
Trápnou a hlavne nereálnou verziou verejného vyznania lásky bez ohľadu na jeho skrytý význam a premyslenosť prípravy je bohužiaľ flash mob taneček Justina Timberlaka vo Friends with Benefits. NIKTO by toto NIKDY pre NIKOHO neurobil. Žiaľbohu? Nie, chvalabohu!
Ženské vyznania tiež nezostali tým chlapským nič dlžné. Medzi najtrápnejšie zaraďujem koniec filmu Nepobozkaná, keď musí chudák sexy učiteľ Sam prísť na plné baseballové ihrisko a pobozkať Josie Grossie (Josie Hnusy) za burácajúceho amerického potlesku po tom, čo celý ich vzťah rozpitvala v novinovom článku. Hrôza, des.
Plačlivé vyznanie o tom, že bez toho druhého nemôžeme žiť, nie je vždy správnou voľbou
Opravte ma, ak sa mýlim, ale nemali by pri vyznávaní lásky padať krásne slová o tom druhom milovanom človeku? Paradoxom je, že takých "obrátených" vyznaní nájdeme vo filmoch veľmi veľa. Jedným z favoritov na Zlatú malinu v kategórii "Vyznanie lásky" získava Baby v Hriešnom tanci. Toto uplakané stvorenie Patricka Swayzeho zúfalými rečami o sebe presvedčí, že bez neho jej život skrátka nemá zmysel.
Niektoré romantičky ma možno utlčú škatuľami od vreckoviek, keď poviem, že vyznanie Julie Roberts v Notting Hill je len o málo trápnejšie od Baby. Namiesto toho, aby mu povedala, prečo ho miluje, mu v tom kľúčovom momente hovorí, že okrem toho, že je známou celebritou a on len úbohý kníhkupec, je aj ženou a žiada ho, aby ju ľúbil. WTF? Som zvedavá, ktorého muža by týmto zbalila.
Lacné vyznanie, ktoré má vyznievať vtipne, ale nie vždy to vyjde
Romantické komédie nájdeme v programoch kín a televízie každý týždeň. Stálice týchto brakov (ktoré v nudné sobotné dopoludnie napriek ich bezvýznamnosti pozeráme), ako napríklad Jennifer Lopez, nahradili Katherine Heigl či Matthew McConaughey. Z filmov s týmito dvoma "hviezdami" pochádzajú aj tie najlacnejšie vyznania, ktoré nenaplnili svoj účel ani zďaleka. Zlatý Voldemort v Kráska z Manhattanu.
V kategórii takýchto vyznaní lásky bezkonkurenčne vyhráva film Chceš ma, chcem ťa. Napriek prirodzenému talentu a obrovskej snahe Gerarda Butlera sa film aj vďaka scéne v teplovzdušnom balóne utopil pod príšernou vlnou kritiky. Veď uznajte sami, táto trapošina nemá konkurenciu.
Vydarenejšou romantickou komédiou je Bláznivá, hlúpa láska, v ktorej je hneď niekoľko milých a humorných scén, ktoré môžeme považovať za originálne vyznania lásky.
Mojim osobným favoritom z tohto filmu je však jeden výrok, ktorý sa možno viacerým z nás vštepil do pamäti. (Až na to verejné prevedenie s hromadným potleskom, ach jaj!)
(zdroj: www.gifwave.com)Romantika stále existuje, ale každý ju vidí v niečom inom
Úplne nádherným a hlavne realistickejším príkladom vyznania lásky je ten, ktorý som len nedávno videla. Starší film - Frankie and Johnny. Al Pacino povie Michelle Pfeiffer, že s ňou chce zostať bez ohľadu na to, čo sa stane. Ona sa ho spýta pri obyčajnom umývaní zubov, či naozaj, a povie mu, že má 36 rokov, o čom mu dovtedy klamala. On sa iba usmeje, zazvoní zvonec a rozprávky je koniec.
Je veľmi ťažké odhadnúť, kedy sa príbeh dvoch zamilovaných stáva presladenou záležitosťou, z ktorej začnú divákov priam bolieť plomby v zuboch. Pre niekoho trápny film môže byť pre iného tým jediným pravým príbehom o láske.
Pravdou však zostáva, že v každodennom živote bez upírov, vlkolakov, superhrdinov či celebrít vedia potešiť aj tie najjednoduchšie prejavy náklonnosti. Nikdy však nebude na škodu, ak sa takým tým rozprávkovým vyznaním necháme inšpirovať.
(zdroj: 68.media.tumblr.com)
