Magazínu Standart sa však podarilo dostať na viac ako 300 predajných miest v 53 krajinách po celom svete, vrátane Nového Zélandu, Kanady či Japonska. Všade totiž žijú milovníci kávy, ktorí si obľúbili aj časopis venovaný tomuto nápoju.
"Štandard" bola lacná kávovú zmes, ktorú si v Československu mleli naši starí rodičia v miestnej Jednote. Od čias jej horkej pachuti sa však príprava kávy postupne stala až "umením". Z týchto slov vznikol vznikol aj názov magazínu, ktorý kvalitou svojho obsahu zaujal svetovú kávovú scénu.
Pri pohľade na časopis v poličkách vychytených svetových kaviarní a pražiarní by ste asi neuhádli, že vznikol v hlave mladého chalana z Nitry.
Standart vedie len 23-ročný Michal Molčan, ktorému sa so svojím tímom za dva roky podarilo vytvoriť globálne úspešný štvrťročník. Michal sa začal o kávu zaujímať vtedy, keď väčšina ľudí – pri učení sa na strednej škole. Svet kávy ho však naozaj vtiahol až vtedy, keď sa prvýkrát zúčastnil na pražskom kávovom festivale. Učarovala mu atmosféra, ktorá vládla tam, ale aj v kaviarňach.
Časopis rozbehol ešte popri škole. Michal mal okrem štúdia stále dosť aktivít, podieľal sa aj na organizácii nitrianskej TEDx konferencie či kávových festivalov. Keď k tomu pridal aj Standart, vďaka ústretovosti vyučujúcich zvládal jeho vedenie aj so školskými povinnosťami. Podarilo sa mu dokončiť bakalárske štúdium, no ďalej zatiaľ nepokračuje, lebo to nestíha.
Šéfredaktor Standartu Michal Molčan (zdroj: Facebook/Standart)Časopis začal vychádzať v slovenčine, o niekoľko mesiacov autori pridali aj anglickú jazykovú verziu.
„S tímom sme na začiatku vydali česko-slovenské číslo, ale už vtedy bolo anglické vydanie takmer hotové. Náš najvyšší cieľ bol zamerať sa na čitateľov celosvetového spektra, nie iba doma. Od začiatku sme mali zámer ísť do zahraničia,“ vysvetľuje Michal.
„Keď sa blížil termín tlače anglického čísla, vedel som, že ak s magazínom chceme preraziť a vytvoriť si na začiatku meno, ktoré sme prirodzene nemali, tak sa musíme spojiť s niekým, kto to meno má. Dohodli sme sa prestížnou európskou pražiarňou The Barn v Berlíne a spolu sme vymysleli, že spravíme v Berlíne otváraciu párty magazínu,“ spomína Michal.
S majiteľom tejto pražiarne Ralfom Rüllerom sú už teraz priatelia a častí spolupracovníci, no vtedy táto celebrita kávového sveta pomohla otvoriť dvere vlastne ešte neexistujúcemu magazínu. Aj napriek tomu, že nikoho nepoznali a „boli absolútne nedôležití“, vďaka tejto príležitosti sa o ich časopise už od začiatku dozvedeli na živej berlínskej kávovej scéne, čo bol skvelý odrazový mostík do sveta.
„To bol moment, ktorý bol pre nás veľmi dôležitý, pretože tím, ktorý sme na začiatku mali, nemal veľké skúsenosti, respektíve žiadne skúsenosti s takýmito vecami. Celé číslo nám pomáhali spraviť naši kamoši z blízkeho okolia, či už písať, fotiť alebo prekladať, čiže to bolo až rodinné. Malo to však už nejaký štandard,“ dodáva mladý šéfredaktor.
Jadro tímu Standartu momentálne tvoria traja Slováci, Austrálčan žijúci v Anglicku, Japonec žijúci v Holandsku a „polo-Američan, polo-Welšan“, ktorý žije tiež v Anglicku. Väčšina ich komunikácie teda prebieha cez internet, ale to už v dnešnej dobe nie je nič nezvyčajné.
Pôvodne tvorili časopis najmä slovenskí a českí autori, ale postupne sa pridalo mnoho prispievateľov zo zahraničia. Hlavne tí teraz napĺňajú obsah magazínu.
„Anglicky hovoriaci trh je väčší ako náš domáci. Či už je to kvalita obsahu alebo počet čitateľov, tak je angličtina nutná, obzvlášť, keď chceme rásť aj po kvalitatívnej stránke. Prvé čísla písali naši známi - aj keď profíci - zo Slovenska a Česka. Bolo to super a malo to svoj level, ale keď teraz máme možnosť pracovať s ľuďmi, ktorí reálne píšu pre The New York Times či The Atlantic, naberie to úplne iný rozmer, najmä pre čitateľov z anglicky hovoriacich krajín. A aj to zvyšuje kvalitu a kredibilitu celého magazínu,“ vysvetľuje Michal.
Prečo teda stále robia aj česko-slovenskú verziu?
„Úplne otvorene – biznis nezávislých tlačených magazínov nie je jednoduchá vec, obzvlášť keď človek nechce predať 50 strán v časopise nejakým hnusným reklamám, čo by vyzeralo strašne. Česko – Slovensko nie je pre nás obchodne ani ziskové, ale je to komunita, ktorá pri nás stála od začiatku a ktorej sme my stále súčasťou,“ objasňuje zakladateľ Standartu. „Možno to budem nútený prehodnotiť s nejakým časovým odstupom, ale v tomto momente si myslím, že to je dôležité.“
Z jedného čísla tlačia v súčasnosti viac ako 10-tisíc kusov časopisu. Na Slovensku a v Česku sa predáva za 7 eur, v zahraničí sa jeho cena zvyšuje aj o distribučné náklady. Napriek tomu časopis zbiera predplatiteľov a aj americké kaviarne sú ochotné nakúpiť ho za 15 dolárov, aby ho predávali svojim zákazníkom. Pre Standart to znamená úspech, no zároveň aj záväzok.
Magazín má pomerne netypický model inzercie: „Tento model je založený na tom, že na každé číslo máme jediného exkluzívneho sponzora a partnerov jednotlivých kapitol.“ Inzercia však nie je hlavným príjmom magazínu, autori sa spoliehajú hlavne na predplatiteľov a distribučnú sieť kaviarní. Zatiaľ im to funguje a nemajú núdzu ani o inzerentov, ani o čitateľov.
Pri takomto monotematickom časopise by nezasvätený čitateľ mohol mať pocit, že autori môžu rýchlo vyčerpať témy.
Popri listovaní Standartom si však uvedomí, aký živý a rozmanitý je svet výberovej kávy. Dozvie sa v ňom o každom stupni „života“ kávového zrnka, od problémov na kávových plantážach v rozvojových krajinách až po moment, keď mu do šálky tečie ranná káva.
Niektoré nápady prídu spontánne. Ako keď Michalovi zrazu napíše americký fotograf, že práve stretol v Kostarike farmára, ktorý pestuje 600 druhov kávovníkov, a pýta sa, či by to chceli nafotiť.
Priestor je aj pre serióznejšie témy: „Nechceme písať len o ‚fancy‘ kaviarňach alebo najchutnejších kávach, chceme sa venovať aj vážnejším témam, teda často musíme robiť silný prieskum a vybrať si čo najfundovanejšieho človeka, ktorý danej téme rozumie,“ objasňuje šéfredaktor.
Prečo sa v dnešnom digitálnom veku rozhodol Michal vydávať práve tlačený magazín?
Má na to viacero dôvodov: „Jeden je ten, že z osobného hľadiska som chcel robiť prácu, kde vieš do ruky chytiť jej výsledok. A je jedno, či by to bola výroba stolov alebo murárstvo, čokoľvek, kde máš fyzický element.“
Pri časopisoch to pre Michala plati obzvlášť: „Print má pre mňa isté čaro, najmä v digitálnom svete. Paradoxne, ešte silnejšie ako predtým, lebo keď čítaš printové magazíny, sú to tie momenty, keď môžeš vypnúť a nepozerať stále do telefónu.“
Okrem týchto osobných dôvodov však bral do úvahy aj obchodný aspekt. Pre vyznávačov kávovej kultúry je vizuálny zážitok rovnako dôležitý ako chuťový a Michal chcel vytvoriť platformu, ktorá by dokázala atmosféru tejto komunity priblížiť: „Nevidel som na tejto specialty coffee scéne magazín, ktorý by bol vytvorený na takom kvalitatívnom leveli, ako je napríklad kvalita praženej výberovej kávy.“
Keď si Standart čítate, dostanete pocit, že celá kávová komunita je veľmi pozitívna a snaží sa pomáhať si a spolupracovať na všetkých úrovniach, od farmárov až baristov.
Michal súhlasí, že ide o priateľské prostredie: „Na iných konferenciách zvyčajne panovala oficiálna atmosféra. Na tejto našej scéne, to sú – nechcem povedať, že banda bláznov – ale takí normálni, uvoľnení ľudia. Skutočne ma to fascinuje.“ To môžete zažiť aj z prvej ruky, pretože okrem vydávania časopisu organizuje Standart aj rôzne podujatia súvisiace s kávou v Bratislave, v Prahe či vo Viedni.
Aké sú ďalšie plány Standartu?
Michal prezradil, že okrem neustáleho zlepšovania a učenia sa by sa chceli zamerať hlavne na ázijské jazykové mutácie, z ktorých sa už tú japonskú podarilo priviesť na svet. Chceli by si však trúfnuť aj na kórejskú a v budúcnosti sa pokúsiť aj o čínsku: „Sú to krajiny, kde kávová scéna enormne rastie,“ objasňuje Michal a porovnáva, že kým u nás menšia záujmová skupina predstavuje niekoľko stoviek ľudí, v týchto oblastiach ide o stovky tisíc či milióny.
Ak si myslíte, že šéfredaktor Standartu musí piť kávu namiesto vody, mýlite sa. Počas nášho popoludňajšieho rozhovoru si dával ešte len druhú kávu tohto dňa. Ak nie je práve na nejakom festivale či cuppingu, pije dve – tri šálky denne.
