U nás, v rodine modernej, sa práca delí. A tak, večer čo večer, nastáva boj: KTO s KÝM (boj o deti) a následne boj KTO Z KOHO (boj s deťmi).
Odhodlaná, že takto to už ďalej nejde, rozhodla som sa rázne „seknúť“ s týmto bojom a vyrazila do útoku! Naučím deti zaspávať...
Deň prvý
Rozprávka - pokus prvý - čítanie
Beriem knihu a čítam tri kozliatka. Po kozliatkach prasiatka, Snehulienku, Ruženku, Čiapočku-Karkulku... Bože, tá kniha hádam nemá koniec!
Deň druhý
Rozprávka - pokus druhý - rozprávanie
V presvedčení, že potme to pôjde rýchlejšie, začínam rozprávať. Pri piatej rozprávke zaspávam a v polospánku trepem čosi o pokakanom bágri a tatrovke na plese.
Zobudí ma výkrik: „Ako to bolo ďalej, mami?“
Deň tretí
Pokus tretí – audiorozprávky
Púšťam CD Maťko a Kubko, zhasínam a zatváram dvere. Po 50 minútach a 36 sekundách pripíjame s tatom na úspech pohárikom červeného.
Pohárik mieri k ústam, ďalej sa však nedostane. Vystraší ma výkrik do tmy: „Mamiiii, už to skončilo! Teraz tie kozliatka!“ Položím pohár, NÁDYCH, VÝDYCH... Chce to inú stratégiu.
Deň štvrtý
Bez rozprávky!!!
Kamoška Zuza, múdra to žena, radí: „KLAMAŤ, KLAMAŤ, KLAMAŤ...veď účel svätí prostriedky, moja. To vedeli už v stredoveku.“
A tak zhasínam a vykrádam sa z izby pod zámienkou, že MUSÍM ísť cikať. Čakám... Päť minút ticha, úsmev od ucha k uchu... Dala som to! A potom...
Cup-cup, bosé nôžky cupkajú smerom k obývačke...“Mamiii, už si vycikaná?“
Deň piaty
Bez rozprávky, klamania, ideme na pravdu
Zhasínam. Vysvetlím, že si s tatom musíme urobiť chvíľku pre seba. Žiadne protesty. Wow! Až sa mi veriť nechce, že by to išlo tak ľahko.
Na pol ceste do obývačky už počujem šepkanie: „Mamííí, cikať.“ OK, vycikáme. „Mamííí, vodičku.“ Dám napiť. „Mamííí, papať, som strašne vyhladený!“ Následne napravíme krivú perinu, zle otočenú žalúziu, vyriešime príliš veľkú tmu i príliš silné svetlo.
Auuuu! Kto ma to kopol do žalúdka? NIE!!! Zasa som zaspala v detskej!
Deň šiesty
Bez rodičov
Ideme na ples. Sestra - nematka - má na starosti naše ratolesti. Stručne vysvetlím náš nočný rituál. Prikyvuje. Podozrievam ju, že vôbec nepočúva. Jej problém. Vybozkávam deťuchy a zdrháme.
O pätnásť minút práve dávam dole kabát, cvakne SMS: „Krpci spia. Užite si to.“ Vyvaľujem oči. Tato tiež. „To ako?“ odpisujem. „AKO NIČ :)“ odpovedá sestra.
Úprimné uspávanky pre malých teroristov, čo nechcú k#&!@ spať. Ako zúfalá matka ich porozpráva Lýdia Čítajte
