Fáza 1 – Nový ctiteľ na obzore?
Kamarátka mi pri druhom poháriku vína prezradí, že sa jej ozval dávny známy a pýtal sa, či ma pozná. Strašne by sa vraj chcel so mnou stretnúť. Vravím jej, nech ho pošle na križovatku Obchodnej s Poštovou, tam ma zaručene stretne každý deň okolo tretej - pol štvrtej. O tom čase sa tam potkýnam o koľaje a padám vo veľkom štýle na zem.
Chalan ma videl v telke a páčim sa mu. Hm... zaujímavé. Lichotivé. Myšlienky na potenciálneho ctiteľa však prebijú myšlienky na reálny ryšavý objekt mojej náhlej túžby pri bare. Prepáč, potenciálny ctiteľ. Kópia princa Harryho má aktuálne prednosť.
Fáza 2 – Tajný ctiteľ je naozaj tajný
Uprostred noci dostanem SMSku z neznámeho čísla, ktorá pozostáva z tak trochu motivačného dvojvetia: „Chceš lásku? Neutekaj jej. S.“
Odpisujem, že ďakujem za užitočnú radu, budem ju brať na vedomie, ale keďže od podstaty nerada utekám, nemusí sa báť, že by som teraz práve začala utekať a hneď od lásky. Ďalšiu SMSku už nenapíše. Zato...
Fáza 3 – Tajný ctiteľ sa odtajňuje
...a píše mi na Facebook. Volá sa Sebastián, ale ja mu môžem hovoriť tak familiárne, že Sebi alebo Sebino. Myslí si, že moja profilovka je nádherná. Viem, že je nádherná, hlavne tá pooraná roľa za mnou, škoda, že sa mi tam nezmestil traktor.
Sebino nechápe môj sarkazmus a dáva jeden kompliment za druhým. Toľko gýčovej poézie nerecitovali ani na MDŽ našim súdružkám za socializmu. Tak mu teda rovnako kvetnato poďakujem, snažiac sa ukončiť našu konverzáciu, ale Sebino píše stále... a znova... a celý deň, každý deň...
Fáza 4 – Ctiteľ sa mení na stalkera
Od lichôtok prechádza k čudným detailom. „Ahoj, videl som ťa v meste. Mala si krásne šaty. Pristanú ti.“ Ok, náhoda. Stretol ma. To sa môže stať, no nie?
Ale o pár hodín píše ďalšiu správu: „A čože? Kam si šla taká nahodená?“ Počkať... čo? On ma sleduje? Nie, nesleduje. Kto by v dnešnej dobe niekoho sledoval, pokiaľ to nie je úchyl alebo paparazzi - alebo úchylný paparazzi?!
„Lenulka, chutili ti tie pomaranče, ktoré si si kúpila dnes o 17:45 v Bille na SNP-čku?“
Končím! Blokujem si ho. To už nie je sranda, Sebino. Dokelu.
Fáza 5 – Stalker sa stáva agresívnym
Keď mi však nemôže písať na Facebook, začne mi vyvolávať na mobil. Prvýkrát mu ešte zdvihnem a slušne poviem, že nemám čas a záujem s ním komunikovať.
On však volá znova a znova a keď nezdvíham, začne volať z iných čísel a písať mi agresívne SMSky. „Prečo mi nezdvíhaš, chcem sa s tebou len porozprávať!“ „Chýbaš mi, zdvihni mi to!“ „Čo robíš? S kým si? Kde si?“ „Toto mi nerob, to mi NESMIEŠ robiť!“ Je to dokonalé psycho.
Fáza 6 – Stalker ma prenasleduje
Do školy! Stojí tam, na druhej strane cesty, a čaká, kým vyjdem von. Normálne tam stojí, vie, že viem, že tam stojí a čaká. Nie je mi všetko jedno. Spolužiak volá policajtov. Prídu.
Fáza 7 – Stalkerovi šibe
Tvrdí, že je môj priateľ a má právo na mňa dávať pozor, aby mi nikto iný neublížil. Rozčuľuje sa, že čo si to tí policajti k nemu dovoľujú, že žijeme predsa v tej posratej demokracii, on si môže byť kde chce a kedy chce.
Zase počujem toto zvrátené poňatie pojmu „demokracia“ z úst nejakého psychopata. Spolužiakovi sa medzi rečou vyhráža, že ho zabije, lebo si očividne myslí, že spolu niečo máme. Žiarli. Nepoznáme sa! Stalkerovi šibe. Totálne.
Odvedú ho. Spisujem výpoveď.
Fáza 8 – Zbohom stalker
Nepodám trestné oznámenie, stalker sľubuje, že mi dá pokoj. Svoje slovo dodrží, aj keď... už to nikdy nie je rovnaké ako predtým. Ten pocit bezpečia.
