Takto vyzerali dni slávnych spisovateľov, ktorí si dali záležať na svojom harmonograme

Za veľdielami občas stála rutina.

(Zdroj: biography.com)

Vladimir Vladimirovič Nabokov

Nabokov vstával každý deň medzi šiestou a siedmou hodinou ráno. Následne sa venoval písaniu, ktoré o pol deviatej zvyčajne na pol hodinu prerušil, a to preto, aby sa naraňajkoval so svojou manželkou. Po raňajkách sa venoval triedeniu pošty.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zaujímavosťou je, že Nabokov si každý deň o jedenástej hodine napustil horúcu vaňu, v ktorej strávil zhruba 20 minút. Po kúpeli sa každý deň vydal so svojou manželkou na prechádzku pozdĺž jazera, po ktorej nasledoval ľahký obed a dvojhodinové zdriemnutie.

SkryťVypnúť reklamu

Po zdriemnutí sa Nabokov venoval opäť písaniu, a to presne do siedmej hodiny. O siedmej nasledovala večera a po nej si autor každý večer so svojou manželkou na jednu či dve hodiny zahral Scrabble (špeciálne vyrobené v azbuke). Potom sa v posteli venoval čítaniu, ktoré okolo polnoci vystriedal jeho každodenný boj s nespavosťou.

C. S. Lewis

Aj Lewisove dni boli charakteristické tým, že sa od seba navzájom takmer vôbec nelíšili. Spisovateľov bežný deň začínal raňajkami o ôsmej, ktoré trvali hodinu. Potom prešiel k svojmu pracovnému stolu, kde sa venoval čítaniu alebo písaniu, a to do jednej poobede. Svoju prácu prerušil len okolo jedenástej hodiny, a to kvôli šálke dobrého čaju alebo kávy.

Lewisov obed začínal presne o jednej. Hneď po ňom sa vydal na prechádzku, z ktorej sa vracal najneskôr o štvrť na štyri. Po príchode si vždy doprial šálku čaju, ktorú si najradšej vychutnával dlho a osamote. Od piatej do siedmej sa Lewis venoval práci.

SkryťVypnúť reklamu

O siedmej ju vymenil za večeru a potom sa venoval už len čítaniu. Do postele nikdy nešiel neskôr ako o jedenástej.

Ernest Hemingway

Hemingway patril k autorom, ktorých harmonogram nebol až taký striktný a jednotvárny. Ak práve písal nejakú knihu, prebúdzal sa vždy skoro a vstával spolu so svitaním. Hovoril, že tak robí preto, že ráno ho nikto neruší. Ako ďalší dôvod uvádzal to, že rána sú chladné a písanie je to jediné, čo ho dokáže zahriať.

Keď nevedel, ako posunúť dej ďalej, čítal si, čo zatiaľ napísal. Keď dostal novú myšlienku, v písaní pokračoval. Robil tak od skorého rána až do neskorého popoludnia. Sám o sebe tvrdil, že keď práve netvoril, cítil sa prázdny a jediné, na čo čakal, bol ďalší deň - aby sa mohol opäť naplno venovať písaniu.

Franz Kafka

Pri Kafkovi je zvláštnosťou to, že na plný úväzok bol zamestnancom a nie spisovateľom. Od roku 1908 pracoval v jednej z pražských úrazových poisťovní, a to na viacerých pozíciách (napr. koncipient, tajomník a iné). Netajil sa však pritom tým, že jeho zamestnanie je preňho neznesiteľné, a tvrdil, že jeho jediným povolaním je literatúra.

SkryťVypnúť reklamu

Kafka pracoval od 8:30 do 14:30. Po pracovnej dobe si doprial hodinový obed a spánok do 19:30. Potom sa venoval cvičeniu, po ktorom nasledovala rodinná večera. Písaniu sa tak začal venovať až okolo jedenástej večer a zotrval pri ňom do skorých ranných hodín - niekedy až do šiestej ráno. Niekedy si teda pred odchodom do práce nestihol ani odpočinúť.

Kafka trpel od roku 1917 tuberkulózou a v roku 1923 odišiel do Berlína, aby sa definitívne odpútal od svojej práce, od rodiny a aby sa mohol naplno venovať písaniu. Len o rok nato však zomrel.

Prečítajte si tiež: Alkoholici, vynálezci a kriminálnici. Prečítajte si, čo vás o spisovateľoch v škole nenaučili Čítajte 

Spracované podľa: dailyroutines.typepad.com

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu