Známy bodypainter: Ľudská nahota nie je vulgárna

Multimediálny umelec Guido Daniele navštívil Slovensko vďaka práci. Stretli sme sa stretli v ateliéri, kde maľoval na ruky pre reklamnú kampaň.

Ako komerčný umelec má príležitosť popri práci veľa cestovať, Slovensko však navštívil prvýkrát. "Páči sa mi tunajšia architektúra. Vždy sa pozerám na rozličné architektonické tradície vo všetkých krajinách, ktoré navštívim," hovorí o Bratislave.

Guido sa narodil v roku 1950 v Taliansku a hoci počas svojej kariéry vyskúšal množstvo rôznych umeleckých odvetví, najznámejší je ako bodypainter a handpainter.

(zdroj: guidodaniele.com)

Čo ste robili predtým, ako ste sa začali venovať bodypaintingu?

Chodil som na klasickú umeleckú akadémiu. Vyštudoval som sochárstvo, od toho som prešiel k maliarstvu a ku komerčnému umeniu. Sochárstvo mám rád, ale trvá dlho a je komplikované, maľovanie je jednoduchšie a umožňuje mi cestovať a brať si prácu všade so sebou.

Keď som pracoval ako maliar v oblasti reklamy, mal som možnosť spolupracovať s mnohými známymi fotografmi, ako je napríklad Helmut Newton či Gian Paolo Barbieri, maľoval som pre nich pozadia.

(zdroj: guidodaniele.com)

Maľoval som obrovské obrazy - najväčší mal až 400 metrov štvorcových, medzi nimi tiež scénu s realistickými oblakmi pre hudobný festival San Remo, ktorá mala rozmery 11x25 metrov. Po tomto zážitku som sa vrátil k maľovaniu menších vecí. Rád maľujem detaily a nie príliš veľké veci. Medzitým som vytvoril aj niekoľko veľkých nástenných malieb.

(zdroj: facebook @GuidoDanielepagina)

Ako ste sa dostali k bodypaintingu a handpaintingu (maľovaniu na ruky)?

S boydpaintingom som začal pred 25 rokmi. Požiadali ma, či by som nemohol na obálku ženského časopisu namaľovať modelku ako mramorovú sochu so šperkami. Vtedy som si uvedomil, že v tejto oblasti sa dá urobiť množstvo rôznych vecí a že je možné tvoriť umeleckým spôsobom aj pre reklamu.

Komerčné umenie je veľmi dôležité, pretože umožňuje umelcovi komunikovať s množstvom ľudí. Keď budete tvoriť vo svojom štúdiu, uvidia to len vaši kamaráti. Ak však robíte komerčné umenie, uvidia váš výtvor milióny či miliardy ľudí.

(zdroj: guidodaniele.com)

Handpainting som začal robiť, lebo je to niečo nové a odlišné. Začalo to, keď som v roku 2001 pre reklamu namaľoval ruku ako labu jaguára. Prišiel som na to, že s rukami je možné robiť množstvo rôznych vecí.

Naučil som sa maľovať laby aj hlavy rôznych zvierat, v súčasnosti ich viem nakresliť okolo 80. Mal som príležitosť robiť svoju prácu v oblasti reklamy, tiež som však mal výstavy v galériách.

Umožňuje mi to tiež upozorňovať na to, aká je dôležitá ochrana zvierat. Mnohé divoké zvieratá sú na pokraji vyhynutia. Pred domácimi zvieratami ukazujeme priveľa násilia a to nie je správne, zvieratá by sme mali rešpektovať.

(zdroj: guidodaniele.com)

Mali ste niekedy problém nájsť modelky, ktoré by sa nechali namaľovať?

Vôbec nie. Oslovili ma dokonca mnohé profesionálne modelky, ktoré chceli mať na tele umeleckú maľbu. Je to spôsob, ako ukázať nahotu v umeleckom svetle.

(zdroj: guidodaniele.com)

Ako vníma verejnosť bodypainting, vzhľadom na to, že sa maľuje na nahé telo?

Niektorí ľudia sa nechcú pozerať na nahé telá, dokonca ani keď sú umelecky namaľované, a ja rešpektujem ich uhol pohľadu. Nahí ľudia sa však v umení vyskytujú odjakživa, bolo to tak už v časoch starovekého Grécka, Ríma či Egypta.

Sú nábožensky založení ľudia, ktorí nechcú vidieť nahotu, ale aj kostoly sú plné sôch a malieb nahých tiel, záleží teda len na ľuďoch, ako sa na to budú pozerať. Rodíme sa predsa nahí, nie oblečení.

Nahota nie je vulgárna, ani zlá, naopak, je veľmi umelecká. Telo je krásne, či už ľudské alebo zvieracie. Keď nakreslíte zviera, je veľmi pekné, nepotrebujeme ho obliekať - a s ľuďmi je to to isté.