Aforistka Viva (ne)píše klišé, ale hotové perly

V súčasnosti mnohí autori prezentujú svojou tvorbu práve na sociálnych sieťach. Podobných stránok je však už toľko, že sa nám s odstupom času mýli, ktorý príspevok komu patrí.

Viva píše klišé sa od ostatných líši. Nielenže nie je ťažké vypátrať jej skutočné meno, ale má za sebou už aj niekoľko verejných čítačiek či rozhovor v Rádiu_FM. Veronika Bohušová svoju tvorbu zverejňuje na Facebooku a Instagrame, no neostane iba pri tom.

Upozorňujeme čitateľov, že článok obsahuje vulgarizmy.

(zdroj: Viva píše klišé)

Kedy si napísala prvý aforizmus? Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pri tvorbe ďalších?

Vzhľadom na to, že sa vo svojej tvorbe venujem hlavne vzťahovej tematike, asi nikoho neprekvapí, že prvý aforizmus bol podmienený práve prvým vzťahom, respektíve prvým rozchodom. Po tom, čo som si vyrumázgala všetky slzy a moje kamarátky prestalo baviť počúvať ma, začala som si vylievať srdiečko tak, že som svoje pocity dávala na papier.

A vzniklo: Na začiatku hovorili, že vraj lásky sa netreba báť, po láske hovorím ja: mohla som to o**bať; či: Namiesto srdcervúcich rozchodov zhodila by som ťa radšej zo schodov. Inak som veľmi mierumilovný človek, naozaj!

Keď depresívne stavy nahradili milostné avantúry, prišiel ďalší príval inšpirácie, no obrovskou múzou sú mi aj moji (ne)priatelia a ich osobný život, ktorý si v aforizmoch požičiavam.

(zdroj: Viva píše klišé)

Autori sa snažia klišé vyvarovať, ty si si toto slovo dala priamo do názvu. Prečo?

Keď som si názov vymyslela, veľmi som sa nad ním nezamýšľala. Páčilo sa mi, ako sa slovo "píše" rýmuje s "klišé" a zároveň to, že klišé môže byť čokoľvek. Teraz s odstupom času v ňom cítim iróniu, s ktorou píšem o klišéovitej láske, vzťahoch, živote.

V rozhovore s Mirkou Ábelovou si prezradila, že sa literárnej tvorbe venuješ už od detstva. Ktoré útvary ťa oslovili na začiatku? Prečo si nakoniec zakotvila práve pri aforizmoch?

Prvá vec, čo som kedy napísala, bola poviedka, ktorá mala tragický už len názov, volala sa Mŕtvy kanárik (2002). Jeho príbeh nie je vhodný pre slabšie povahy, takže sa k obsahu radšej nebudem vyjadrovať.

Po poviedkach prišli zamilované básne plné nenaplnenej lásky, z ktorej som sa ako nesmierne vyzretá dvanástka nevedela spamätať. Poézii som sa venovala asi najdlhšie, len štýl, akým som písala, rokmi dospieval (na rozdiel odo mňa).

Potom som sa ironicky zamýšľala nad iróniou vlastného života v úvahách publikovaných na svojom blogu, ktorého jediným čitateľom som bola ja sama. A posledné roky sú to aforizmy, určené rovnako lenivým ľuďom ako som ja. Držím sa hesla Stanislawa Jerzyho Leca: "Aforizmus, aj keď nič nehovorí, aspoň nezdržuje."

(zdroj: Viva píše klišé)

Väčšina aforistov vystupuje na sociálnych sieťach pod pseudonymami. Tvoje meno však dobre poznáme. Aké sú podľa teba výhody odhalenej totožnosti?

Za najväčšiu výhodu považujem to, že keď sa do mňa niekto zamiluje na základe toho, že sa mu páči moja tvorba, uľahčím mu prácu v nekonečnom pátraní po mojej identite, pretože ma nájde pomerne jednoducho.

Nemám však pocit, že moje meno všetci "dobre poznajú". Zatiaľ mi totiž nikto žiadnu zamilovanú správu neposlal. Áno, svojej naivity som si vedomá.

Fanúšikom sa zdajú tvoje aforizmy chytľavé, v komentároch ti navrhujú, aby si ich dávala aj na tričká. Plánuješ niečo také urobiť? Myslíš, že by to malo úspech?

Myslím si, že v súčasnosti je podobných tričiek viac, než je potrebné si ročne prezliecť. Preto som sa rozhodla nejsť touto cestou, ale prísť s niečím novým. Takže áno, "niečo" plánujem. Zatiaľ neprezradím, o čo ide, ale čoskoro tým zamorím všetky sociálne siete a nebudem jediná, takže verím, že to bude mať úspech, že to uvidíš a že si to aj kúpiš.

(zdroj: Viva píše klišé)

Vo svojej tvorbe používaš aj vulgarizmy. Ako na to reagujú čitatelia?

Čitatelia sú s tým v pohode, len matka je zúfalá (na túto otázku odpovedala zúfalá matka). Moja odpoveď je, že každá p**a či k***t má v mojej tvorbe svoje miesto a frekvenciu.

Keď si to situácia vyžaduje, tak tam tie vulgarizmy patria. Synonymický slovník používam denne a spomínané slová, žiaľ, nevulgárny ekvivalent nemajú.

(zdroj: Viva píše klišé)

Hovorí sa, že kto chce písať, musí v prvom rade veľa čítať. Ktorí autori sú tvoji obľúbení?

Nie som veľkým fanúšikom trojzväzkových románov plných hriešnych myšlienok Christiana Greya ani siahodlhých príbehov o čároch-mároch. K aforizmom má najbližšie poézia, ku ktorej mám aj ja blízko. Ako-taký prehľad mám asi len v beatnickej generácii.

Vzhľadom na to, že študujem na umeleckej škole, viem, kto čo napísal, ale so všetkou skromnosťou, mám toho asi viac prežitého než prečítaného. Mám teda prestať písať?

(zdroj: Viva píše klišé)

Čo študuješ na VŠMU? Prezentuješ sa aj ďalšími umeleckými projektmi okrem Viva píše klišé?

Študujem divadelnú produkciu na divadelnej fakulte, kde sú aj iné odbory ako herectvo. V rámci Divadla Lab sa manažérsky spolupodieľam na troch projektoch, konkrétne ide o inscenácie S vylúčením verejnosti, Mrzák z Inishmaanu a Je dôležité mať Filipa, ktorá je tou najčerstvejšou. Rada vás tam uvidím! Napíšte mi aspoň kvôli rezervácii, keď už nie z lásky.

Aká je tvoja predstava o budúcom zamestnaní?

Chcem chodiť z práce, ktorú mám rada, k ľuďom, ktorých milujem.