Ľudstvo je bezpochyby najdominantnejším druhom na Zemi. Žiadny iný živočích si nedokázal podmaniť Zem tak ako my. Sme najinteligentnejšími tvormi a za tisícky rokov sme našou aktivitou najviac vplývali na to, ako v súčasnosti Zem vyzerá.
Skúsme si však predstaviť, že by všetci ľudia v jednom okamihu zmizli. To, ako by asi vyzerala naša planéta, ak by ľudstvo bolo v jednej chvíli vyhladené, sa snaží objasniť mnoho vedcov a teoretikov. Ako by asi vyzeral svet bez nás, ak by sme to predsa len mohli uvidieť?
Zopár hodín po zmiznutí ľudstva
Väčšina svetiel po celom svete sa už vypla. Slovo tma nadobúda nový význam. Ulice a celé mestá sú zahalené do tmy. Elektrické zariadenia prestávajú fungovať.
Na cestách nefunguje žiadna premávka. Všade vládne ticho a tma. Po celom svete dochádza k postupným výpadkom elektrického prúdu.
Bez údržby ľudí postupne prestávajú fungovať elektrárne. Nech sú systémy elektrárni akokoľvek dokonalé, na svoju prevádzku potrebujú obsluhu ľudí. Najdlhšiu funkčnosť vykazujú elektrárne na vodný pohon.
Vďaka tme je možné vidieť úžasnú oblohu plnú hviezd. Okrem nich žiaľ aj padajúce lietadlá riadené autopilotmi. Tie sa nachádzajú vo vzduchu, až kým sa im neminie palivo. Padnuté lietadlá sú príčinou viacerých požiarov.

O dva alebo tri dni neskôr
Všetky systémy, ktoré riadili ľudia, prestávajú fungovať. Newyorské metro, ktoré bolo kedysi plné cestujúcich, je vyľudnené ako všetko ostatné. Netrvá dlho, kým sa začne napĺňať množstvom vody. Všetky bežné trasy v metre sú už po niekoľkých dňoch úplne nepriechodné. Čerpadlá, ktoré za bežných okolností bránia vniknutiu vody, už prestali pracovať. Metro je tak postupne vytopené.

O 10 dní neskôr
Množstvo zvierat vďaka nefunkčnosti elektrických ochranných plotov už opustilo svoje pastviny. Dobytok sa tak dostáva do voľnej prírody. Zvieratá, ktoré sa však zo zajatia nemajú ako dostať, postupne hynú. To isté platí aj o domácich miláčikoch. Postupne umierajú od hladu a na dehydratáciu.
Tie, ktorým sa podarí ujsť, sa zaraďujú do systému prírody. Začínajú platiť staré pravidlá, kde silnejší prežije. Psy začínajú loviť iné zvieratá. Postupne vytvárajú svorky a lovia spoločne. Neskôr sa začínajú krížiť s vlkmi.
Ani pre potkany nie je situácia vyhovujúca. Prišli o svoj zdroj potravy v podobe potravín ľudí a ich odpadkov. Keď sa minú aj zásoby z obchodov a fabrík, začína ich boj o život. Boj vo voľnej prírode, tak ako kedysi.
Zvieratá získali slobodu. Žiaľ, mnohé z nich bez starostlivosti človeka dlho neprežijú. Potravinový reťazec je neúprosný.

O mesiac neskôr
Na svete sa nachádza niekoľko stoviek jadrových elektrární. Kým sú pod dohľadom ľudí, sú relatívne bezpečné. Bez ľudí už nie. Chladiaca voda z jadrových elektrární sa už odparila. Vznikajú požiare, ktoré majú ďalší ničivý dopad. Do priestoru je uvoľnené obrovské množstvo radiácie, ktorá má veľký vplyv na čokoľvek živé, čo zasiahne.
Dochádza k sériam katastrof po celom svete. Napriek rozsahu škôd, ktoré zostali, sa príroda príroda časom zotaví. Dokonca rýchlejšie, než by sme predpokladali. Presne tak, ako sa to ukázalo v oblasti Černobyľu. O týchto udalostiach sa však už nik v škole učiť nebude.

O rok neskôr
Od zmiznutia ľudí uplynul rok. Svet sa za ten čas podstatne zmenil. Rádioaktivita, ktorá bola následkom prechádzajúcich udalostí, pomaly mizne pôsobením dažďa. Rastliny, ktorých množstvo pribúda, postupne prečisťujú prostredie. Vzduch bez emisií začína byť čistejší.
Ľudia počas svoje existencie svojou činnosťou zasiahli aj mimo planétu Zem. Vo vesmíre sa v blízkosti našej planéty nachádza množstvo satelitov. Predtým krúžili okolo Zeme, no teraz klesajú zo svojej obežnej dráhy. Pôsobia dojmom čudných hviezd v už aj tak čudnom svete.

O 25 rokov neskôr
Vegetácia pokrýva nový svet. V mestách nikdy nebolo toľko zelene ako teraz. Sochy, chodníky či budovy zarástli. Rastliny si hľadajú svoje vlastné cesty.
Hoci je množstvo objektov v mestách vytvorených z kovu a betónu, ani tie nie sú trvalé. Betón aj kov bez údržby človeka stráca svoju odolnosť a postupne sa rozpadajú. Autá hrdzavejú a postupne sa vytrácajú z ulíc. Niektoré mestá sú dokonca pochované pod vrstvou piesku. Stopy ľudstva sú postupne zahladzované.

O 300 rokov neskôr
Tristo rokov bez ľudí zanechá stopy aj na tých najveľkolepejších výtvoroch ľudstva ako Golden Gate, Eiffelova veža či Socha slobody. U nej spadne ako prvá ruka pod ťarchou pochodne.
Všetko sa postupne začína rozpadať kvôli korózii. Kedysi boli chránená pravidelnými vrstvami farby. Bez údržby ľudí sa rozpadávajú aj tie najväčšie konštrukcie a miznú z povrchu Zeme.

O 10-tisíc rokov neskôr
Odkedy bol na Zemi posledný človek, prešli tisícky rokov. Všetko, čo ľudstvo za tisícročia vybudovalo, sa už rozpadlo. Jediné pamiatky, ktoré sa po ľudoch zachovali, sú tie z kameňa. Tak, ako sa uchovali pre nás od predošlých ľudských civilizácii.
Čo po nás teda zostalo? Možno ešte pyramídy v Egypte, Veľký čínsky múr či pamätník Mount Rushmore. Veľa však určite nie. Epocha ľudstva sa stala iba jedným z období Zeme. Následkom erózii či po ďalšej dobe ľadovej po nás nezostanú ani len nepatrné suveníry pre potenciálnych skúmateľov našej existencie.


Spracované podľa: dailymail.co.uk, truth-out.org, quora.com