Blížia sa prijímacie skúšky a okrem klasických testov, ktoré po prvýkrát na rovinu ukážu, aký si sprostý oproti tým ostatným 2765 uchádzačom a zrazia ti ego na bod mrazu, na niektorých vysokých školách existujú aj takzvané pohovory pred komisiou. V podstate je to niečo ako maturita, akurát v tomto prípade vôbec netušíš, čo sa bude diať, a nie je tam už žiadna zlatá pani učiteľka Koláriková, aby ti našepkala celé vypuknutie druhej svetovej vojny.
1. Imidž je na niečo. Počúvaj svoju mamku, čo ti ráno hovorí
Viem, že máš svoj perfektný štýl á la Kayne West, ale v tej komisii budú vážení profesori a profesorky. A práve tí, ktorí budú rozhodovať o tvojom osude, majú určite niečo cez 60 rokov a potrpia si na isté mravy. Stará škola.
Poslúchni svoju mamku a daj si pre zmenu tie vyžehlené nohavice alebo sukňu po kolená. Už to je prvým znakom toho, že dokážeš prejaviť istý rešpekt a malý bonusový bod na úvod sa vždy hodí.
2. Netvár sa, že si múdrejší, ako v skutočnosti si
Opakujem. V komisii budú vážení profesori a profesorky, ktorí majú nad tebou minimálne jednu zásadnú prevahu. Veľa rokov skúseností, vedomostí a znalostí. Nemysli si, že si múdrejší ako oni a ak si to aj myslíš, neprezentuj to. Lebo úprimne... keď budú chcieť, nachytajú ťa. Na čomkoľvek.
A ver mi, nechceš sa dostať do situácie, keď všetci budete vedieť, že odpoveď na túto otázku nepoznáš, aj keď si sa desať sekúnd pred tým tváril, že to máš všetko v malíčku.
3. Hovor k veci
Len čo uchádzač o štúdium nedokáže jasne formulovať svoje myšlienky a skáče z témy na tému, dosť priamo to poukazuje na fakt, že ani sám úplne nevie, čo chce povedať. Čo vedie k otázke: "Vie tento mladý tak celkovo, o čom hovorí a čo tu robí?" Nesnaž sa rečniť obsiahlo. Nemusíš ich zahltiť všetkým, o čom si kedy počul. Odpovedaj priamo na ich otázky.
Bude to znieť trochu divne, ale naozaj veľmi pomáha, keď si dopredu (pokojne aj pred zrkadlom) skúsiš natrénovať odpovede na niektoré otázky, o ktorých predpokladáš, že by tam mohli byť. Usporiadaš si tak v hlave myšlienky a pred komisiou už nebudeš vyzerať ako čerstvo prepustený pacient z psychiatrickej liečebne.
4. Nehraj to na príliš skromného, ale ani príliš sebavedomého
Nájsť správnu kombináciu medzi skromnosťou a sebavedomím je pre obyčajného smrteľníka asi rovnako ťažké ako vyriešenie Rubikovej kocky do piatich sekúnd. Ale napriek tomu, skús to. Ujasni si vopred, čo sú tvoje prednosti, a tie jemne vyzdvihni.
Netlač na pílu. Nemusíš sa chváliť každou súťažou v hode motorovou pílou, ktorú si kedy vyhral. Spomeň len tie najväčšie úspechy. To úplne stačí.
5. Poznaj členov svojej komisie
Ak ideš napríklad na umeleckú školu, je dosť veľká pravdepodobnosť, že už dopredu budeš vedieť približné zloženie svojej komisie. Väčšinou sú to známe mená - alebo minimálne pre teba ako uchádzača o štúdium by známe mali byť. Trošku si ich „naštuduj“. Zisti si, čo robili, aké boli ich najväčšie úspechy, v čom hrali, čo režírovali, napísali...
Garantujem ti, že niekto z nich URČITE spomenie nejakú historku „z mládí“, keď robili toto alebo toto a nie je nič lepšie, keď na to môžeš pohotovo odpovedať: „Áno, to som videl. Veľmi sa mi páčilo, ako ste využili svietenie blablabla.“ Bingo! Práve si získal vstupenku na školu.
6. Prečo chceš ísť študovať práve k nim?
Táto otázka stopercentne padne. Nemyslím si, že patrí k tým najpodstatnejším a niekedy uchádzači zbytočne rozmýšľajú nad extra kreatívnou odpoveďou. Buď úprimný. Snaž sa artikulovať to, akým spôsobom by ťa daná škola mohla posunúť ďalej v tom, čo robíš, aké výhody v nej vidíš.
Vety ako: „Je to môj sen,“ si radšej napíš do denníčka, ale nehovor ich nahlas. Nikoho to nezaujíma a znie to, že sa až priveľmi snažíš - a to nie je vždy najpozitívnejšie prijímané.
7. Uži si to
Viem, je to veľký stres, strach, zodpovednosť a trému máš už týždeň pred tým. Najmä, ak veľmi túžiš po tom, aby si sa dostal práve na túto konkrétnu školu. Napriek tomu všetkému, skús si to proste užiť.
Teš sa z toho, že konečne robíš jeden zo svojich prvých samostatných/dospelých krokov. A aj keď to náhodou nevyjde, nezabúdaj, že: „Aj Milan Kňažko sa dostal na VŠMU až na xtý krát.“
Tieto myšlienky prebehnú hlavami maturantov, ktorí si musia vybrať vysokú školu Čítajte
