7 spôsobov, ako (ne)vymýšľať vianočné darčeky

„Stejně, největší radost udělá takový dárek, který člověk vyrobí sám.“

Keď som bola malá, dávala som rodičom všelijaké vyrobené somariny. Keď som bola väčšia (rozumej minulý rok) a stále rovnako nepraktická v obdarovávaní, stále som im dávala všelijaké vyrobené somariny.

Tak som zničila asi 100 fotografií mojej mamy z detstva, keď som sa jej snažila vyrobiť album s „vtipnými“ hláškami a obrázkami k tomu. Hlášky neboli ani vtipné, lep už nešlo spätne z fotiek odstrániť a povedzme si rovno – kresliť som nikdy nevedela. Dodnes nechápem, ako učiteľka výtvarnej v mojom jablku mohla vidieť avantgardnú dyňu a dať to na hlavnú nástenku.

Tiež super kreatívne bolo, keď som ocinovi vyrobila dávkovač s názvom „DAV-kom“. DAV-kom pozostával z toho, že som lepiacou páskou k sebe prilepila šampón so sprchovým gélom a zavesila ho na šnúru od topánok. Jeho topánok! Škoda, že som si tento jedinečný vynález nedala patentovať.

(zdroj: media.giphy.com)

Hlavne počúvajte, čo vám hovoria

Mamina nám odmalička vtĺkala do hlavy, aby sme jej nekupovali „mamičkovské veci“. Slovné spojenie „mamičkovské veci“ obsahovalo panvice, mixéry, utierky, pracie prášky... Skrátka všetko, čo sa nejakou časťou podieľalo na chode domácnosti. Nechcela, aby sme jej dávali niečo, čo vo svojej podstate nie je darčekom, ale nástrojom na obsluhovanie nás a nášho domova.

Asi aj preto, že nám to toľko prízvukovala, vždy skončila so sadou panvíc, novým mixérom, vyšívanými utierkami a akciovými pracími práškami,... Prepáč, mami.

(zdroj: media.giphy.com)

Som klasik a som na to hrdý!

Ocino počas mojej takmer 29-ročnej existencie nikdy nesklamal a vždy sme si pod stromčekom našli to jediné. To jediné a klasické a niečo, bez čoho by už dnes asi ani Vianoce u nás nemohli byť.

Ja, moja staršia sestra aj mamina sme vždy dostali tri šampóny Shauma. Tri šampóny Shauma, ktoré ráno 24. decembra išiel rýchlo kúpiť do potravín CBA a neobratne zabalil do baliaceho papiera, ktorý ukradol mojej mame. Niektoré tradície sú skrátka dokonalé.

Prvý plán

V slabej chvíľke ideme všetci na to prvoplánovo – reťazovo. Všakže? Sedíme zúfalo na gauči a premýšľame asi nejak takto: „Švagor je muž. Muž má rád pivo. Pivo je alkohol. Alkohol má svoje limitované verzie. Limitované verzie môžeme kúpiť napríklad v Tescu. Kúpim švagrovi limitovanú edíciu piva. A ešte k tomu s opaskom ako bonusovým darčekom. Bum!“ Ohromné. Vianočný darček ako vyšitý.

Už menej ohromné to je, keď musíš tú limitovanú edíciu desiatich pív vliecť autobusom na kopanice, lebo si ju ako totálny idiot kúpil v Bratislave, aj keď ju isto majú aj v myjavskom Tescu.

(zdroj: media.giphy.com)

Zoznamy sú „na istotu“

Jeden rok (myslím, že to bol 2006) sme sa v rodine rozhodli, že si spíšeme zoznamy, čo by kto chcel na Vianoce, aby sme si ušetrili komplikácie. Bol to výborný nápad. Veľmi praktický a racionálny, až som sa divila, že niečo také je schopná moja família vymyslieť a zorganizovať.

Jediná smola na tom bola tá, že vo výsledku nikto nedostal darček zo svojho zoznamu, lebo každý chcel „proste dať niečo originálne a prekvapiť.“ A tak som miesto prehrávača MP3 dostala sadu pier, lebo „však keď toľko píšeš.“ Hej, píšem, ale na notebooku...

(zdroj: media.giphy.com)

Prekvapenie je parádne, aj keď...

Milujem prekvapenia. Milujem ich hlavne vtedy, keď sa robia mne a podaria sa, ale totálne ich neznášam, keď ich mám robiť ja, lebo viem, že sa zaručene nepodaria. Poznáte to, však?

Problém je, že ja neviem vymyslieť vec, ktorá by druhého prekvapila. Tobôž tú vec zorganizovať, tobôž ak v tej veci majú byť zainteresovaní viacerí ľudia a tobôž ak to je NA VIANOCE. Ani náhodou. Garantujem vám, že si niekto zlomí nohu, napadne tona snehu, susedia podpália celý dom a celkovo práve v tej chvíli na Zem spadne asteroid, všetci zomrieme a...

„Ja nechcem nič. Hlavne nech je svetový mier a všetci sme zdraví a... s týmto heslom môžem pokojne ísť budúci rok na Miss Universe“

To bola dlhoročná veta mojej maminy a myslím si, že aj dnes by som ju počula, keby som sa spýtala, čo chce.

Alebo ešte keď som bola mladšia, zvykla mi hovorievať: „Keď budeš mať samé jednotky, to bude pre mňa najväčší darček.“ Hold, každý máme svoje nikdy nesplnené sny. Ale na to sú predsa Vianoce.