Načítávam...
-
1. Bojnického kastelána Pakyho nič na svete netešilo viac, ako jeho mešce plné zlatých dukátov. Lenže čím ďalej, tým väčšmi sa mu zdalo, že ich je málo. Žena mu preto poradila, aby mu poddaní platili aj za svoje zdravie, ktoré získavajú z liečivého prameňa. Pakymu sa od šťastia zaiskrilo v očiach. Liečivý prameň dal ohradiť a pri vrátkach postavil päť drábov. Kto nezaplatil, nemohol ísť dnu.
- V noci, keď prameň nik nestrážil, našiel tam Paky starca s chlapcom a dievčatkom. Rozzúril sa a starca chcel zavrieť do hladomorne. Ten Pakyho preklial, a tak sa z dukátov stali kamene a kastelána zatvorili do temnice.
- Jedného dňa sa pred prameňom zvíjala od bolesti stará žena. Keď ju Paky našiel, osopil sa na ňu. Starena kričala, že prameň nie je liečivý a kastelán svoj ľud okráda. Jej nárek bol taký hlasný, že pribehli aj ostatní poddaní. Keď videli ženu v mdlobách, Pakyho ukameňovali.
-
2. Beata Laska sa raz vybrala v spoločnosti mešťanov, kežmarského richtára, rektora a hradného kapitána do Tatier. Výlet smeroval k Zelenému plesu, ktoré patrilo do kežmarského chotára. Jej o 20 rokov mladší manžel Albert ostal na Kežmarskom hrade. Keď sa hradná pani po troch dňoch vracala z výletu, pred vstupnou bránou ju už čakal nahnevaný Albert.
Zdroj: spiskorzar.sme.sk- O manželku sa tak strachoval, že jej od zo zlosti zakázal do Tatier viac chodiť. Beata Tatry milovala, preto veľmi žialila. Alberta presviedčala, ale bol neoblomný. Každý deň sa pozerala na majestátne hory z okna svojej vežičky. Jej žiaľ bol však taký veľký, že jedného dňa z okna veže skočila.
- A s ním aj vojaci. Schytili prekvapenú Beatu a odvliekli ju do hladomorne. Keďže išla na výlet bez svojho manžela, previnila sa proti prísnym zásadám mravnosti. Albert premrhal všetky peniaze a odišiel do rodného Poľska. Beatu našiel až nový majiteľ hradu a po šiestich rokoch ju vyslobodil. Bola však už šialená.
-
3. Boršu, pán Spišského hradu, napadol raz so svojim vojskom vodcu Poliakov, pána Juffskyho. V boji zabil Boršu jediného syna Juffskyho. Juffsky v návale bolesti za synom prisahal, že jeho smrť krvavo pomstí. Keď sa Boršu vrátil na hrad, zistil, že mu žena porodila dievčatko – Potešku. Žena však neprežila.
Zdroj: cestovanie.sme.sk- Boršu musel na rozkaz kráľa do boja, tak zveril dcéru svojej sestre Hedvige. Juffsky za ten čas poslal do panstva najkrajšieho junáka zo svojej družiny, poľského šľachtica Stanislava, aby Hedvige učaroval. Keď opustila hrad, vtrhla dnu družina a dieťa uniesla. Pred zrakom Boršuho zhodil Juffsky dieťa zo skaly. Boršu od žiaľu vlastnoručne zoťal sestre hlavu.
- Boršu za ženou tak žialil, že nevidel, ako jeho dcéra rastie. Všetkým strážam však prikázal, aby Potešku nikdy nespustili z očí - nikdy nesmela opustiť hrad. Keď mala Poteška 18 rokov, kráľ usporiadal veľkú oslavu. Hostí bolo toľko, že sa jej podarilo nepozorovane vyjsť z hradu. Tam už na ňu čakal Juffsky a pred zrakom jej otca bodol Poteške dýku do srdca.
-
4. Keď Jurajovi Thurzovi, majiteľovi Oravského hradu, náhle zomrela manželka Žofia, zasiahol ho veľký žiaľ. Ešte viac ako strata milovanej osoby ho však trápila myšlienka, či azda on nebol na vine, keď sa manželke dosť nevenoval, a či azda neumrela od žiaľu. Thurzo sa zveril kastelánovi, no ten ho ubezpečil, že Žofia nemohla mať lepšieho manžela, a že za jej smrťou sú iste studené hradné múry Oravského hradu.
Zdroj: fotky.sme.sk- Thurzo si okamžite zaumienil, že nikto viac nesmie na hrade zomrieť preto, že prechladne. Čoskoro si zobral za ženu Alžbetu Coborovú a odišiel do boja. Na hrad preto dohliadala Alžbeta. Doteraz tam chodí v čiernom s bielymi rukavicami a lampou. Potuluje sa po hrade a nazerá do každého kúta, či je všetko na svojom mieste…
- Kráľ dal preto hrad prestavať a do každej komnaty postavil kachľovú pec. Služobníctvo tam kúrilo vo dne i v noci, v zime i v lete. Až jedného dňa služobná nedala pozor a v kachľovej peci oheň vyhorel. Keď Thurzo vošiel do miestnosti, ovanul ho chlad. Služobnú od hnevu zatvoril do temnice. Doteraz sa žena v čiernom prechádza po hrade...
-
5. Štefan Zápoľský zajal na Trenčianskom hrade krásnu Fatimu. Turecký paša Omar za jej vyslobodenie sľúbil, že vykope na hrade studňu. So svojimi 300 druhmi sa tri roky snažil z tvrdej skaly vydolovať vodu. To sa mu za cenu takmer všetkých druhov i podarilo.
Zdroj: fotky.sme.sk- Chcel si odviesť Fatimu, no kráľ mu to nechcel dovoliť. Keď Fatima utekala za Omarom, jej závoj sa zachytil o studňu tak nešťastne, že krásna deva do nej spadla. Poddaní po nej od žiaľu pomenovali krčmu, kde zapíjali smútok.
- So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie,“ si Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa Fatimin závoj zachytil o krovie na zákrute po ceste z hradu. Na mieste vznikol hostinec, ktorý niesol názov Závoj. Dnes sa volá Fatima.
-
6. Na Bratislavskom hrade sa stávali čudné veci. Ľudia vstávali ako polámaní, všetko bolo ráno porozhadzované. Grófka si preto na hrad zavolala starenu. Tá sa prehrabala v krištáľových čriepkoch a tri z nich vybrala. Položila ich na žeravé uhlíky do ohňa.
Zdroj: fotky.sme.sk- Dve z nich sa začervenali. Žena sa preľakla. Hradnej pani prikázala, aby okamžite zatvorila všetky dvere a okná. Prichádza Klingsor. Mocný pán, ktorý sa podobá diablovi. Starena vzala do rúk ruženec a začala sa modliť. Hradom len otriaslo. Odvtedy je na hrade poriadok.
- „Je to Klingsor. Letí do rodného Nemecka a ten hrad, čo mu je na pol ceste, chytí svojou rukou a obráti ako stolček. Na tom stolčeku odpočíva a hľadí na Dunaj,“ povedala starena. Poslala mu odkaz po bielej vrane a čudné veci sa odvtedy na hrade už nestávali.
-
7. Kund zo šarišského regiónu požiadal Bela II. Slepého o ruku dcéry Alžbety. Tá už však bola sľúbená Svätobojovi. Legenda hovorí, že s podporou kráľa sa Svätoboj a Alžbeta rozhodli agresívnemu Kundovi neustúpiť.
Zdroj: youtube.com- Svätoboj preto vyzval Kunda do boja. Kund ho však porazil a ruku Alžbetky mu musel odovzdať. No nestalo sa tak. Mladí od žiaľu skočili z hradnej veže a zomreli jeden druhému v náručí. Na mieste vyrástol ker s červenými ružami.
- A keďže sa ukrutníkovi útočiacemu na hrad nechceli dostať do rúk živí, držiac sa za ruky skočili z hradných múrov do priepasti. Alžbetku zachytili konáre, jej milý pád neprežil. Alžbetku doteraz vidieť na hradných múroch v bielych šatách.
-
8. Jedna z povestí o hrade Lietava hovorí o útoku Tatárov na obyvateľov obce Lietava. Tí sa spolu so svojím kňazom schovali do kostola. Odtiaľto ich Tatári vyvliekli a nútili ich vzdať sa svojej viery.
Zdroj: fotky.sme.sk- Kto tak neurobil, toho zhodili z hradného vrchu dole, kde boli ostré koly. To isté urobili i s kňazom, tomu sa však podarilo zachytiť o krík, a tak sa skryl a zároveň aj zachránil. Keď Tatári nenašli telo kňaza, veľmi sa zľakli a odišli z Lietavy.
- Kto tak neurobil, zabili ho. Keď Tatári zistili, že v kostole je aj kňaz, zavesili ho na kôl a nútili ho, aby sa pred všetkými prítomnými vzdal viery. Verný farár tak neurobil, preto ho jeden z Tatárov prebodol. Nad hradom sa zatiahli mraky a z farára vystúpila duša. Tatári sa tak preľakli, že už do Lietavy nikdy neprišli.
-
9. Raz po dlhej poľovačke unavený knieža Stibor oddychoval neďaleko brala týčiaceho sa k oblohe. Všetci z jeho družiny sa ho snažili rozveseliť, no márne. Podarilo sa to až jeho dvornému šašovi Beckovi. Stibor mu v dobrej nálade sľúbil splniť každé jeho želanie.
Zdroj: fotky.sme.sk- Na prekvapenie všetkých si šašo Becko zažiadal postaviť na neďalekom brale hrad. Stibor svoje slovo dodržal a hrad dal postaviť. Keď bol hrad hotový, Stiborovi sa veľmi zapáčil. Šašovi povedal, že keď sa hradu vzdá, dá mu toľko zlata, koľko sám váži. Šašo súhlasil, ale s podmienkou, že hrad bude niesť jeho meno. Tak dostal hrad názov Beckov.
- Šašo si zažiadal ruku Stiborovej dcéry. Pánovi sa to nepáčilo, no neostávalo mu nič iné, len svoj sľub splniť. A tak bola na hrade veľká veselica. Na novomanželov sa prišli pozrieť hostia zo šíreho sveta. Dokonca aj kráľ Belo IV., ktorý mal o Alžbetu záujem. V nepozorovanej chvíli ju uniesol a šašo Becko ostal naveky smutný a sám.
-
10. Na Ľupčianskom hrade žil hradný kastelán so svojou ženou v požehnanom stave. Tá mu čoskoro porodila syna, no začala chorľavieť. Keďže nevládala robotu, zavolala si na pomoc sesternicu Veronku. Tá sa zaľúbila do hradného kastelána.
Zdroj: youtube.com- No dobre vedela, že ich láska nikdy nedostane požehnanie. Bola preto čoraz smutnejšia. Kastelánka ale zanedlho zomrela, takže Veronke a kastelánovi už nič nestálo v ceste, aby sa vzali. Šťastní boli iba na chvíľu, pretože po nociach vídavali na hrade ženu v bielych šatách s dieťaťom na rukách.
- Kastelán jej lásku opätoval a svoju ženu zanedbával. Všimla si to aj hradná pani, ktorá pristihla Veronku s kastelánom v záhrade. Veronka naňho naliehala, aby svoju ženu zavraždil. Keď to hradná pani počula, zavrela Veronku do hradnej veže. Šialená z nej nakoniec vyskočila.
Zdroje: Kniha Povesti o slovenskych hradoch, slovenskehrady.sk, hradlupca.sk
Poznáte slovenské mosty? Uhádnite, v ktorých mestách sa nachádzajú Čítajte
