Budík - najväčší nepriateľ človeka
Na ten otravný zvuk, ktorý nás budí každé ráno, sme si už všetci zvykli. Lenže ak vás z vášho pokojného spánku v teplej posteli každé ráno vyrušia tri rozličné melódie budíkov, budete z toho mať v hlave poriadny guláš. Ja sa zobúdzam každých pár minút, až kým konečne nezazvoní ten môj.
Melódia každého z nich je ozaj neznesiteľná, pretože aj keď hrajú na najmenšej možnej hlasitosti, mám pocit, akoby zvonili priamo pri mojom uchu. Pritom sa nachádzajú na druhej strane izby.
Ten neporiadok už za teba mama nepoupratuje
Vysávanie, umývanie podlahy, utieranie prachu. Tri najviac obkecávané a najviac nútené práce, keď príde na domáce upratovanie. Určite sa každému z vás podarilo vyvliecť sa aspoň z jednej z nich. Alebo aj zo všetkých, to chce poriadne uznanie.
Mamu ste síce obalamutili starými známymi výhovorkami, no tu sa na domáce úlohy či na to, že proste nemáte čas, nevyhovoríte. Ak na vás príde rad, musíte to urobiť. Alebo vás jednoducho donúti už len pohľad na plný kôš v kúte, na ponožky, ktoré ležia pri posteli už pekných pár dní či na prach, ktorý si pod gaučom vytvára umelecké obrazce.
Naozaj žijem s mimozemšťanom?
To, čo moja kamarátka zrejme neovplyvní, je námesačnosť. Bežne sa stáva, že ma zobudí v strede noci a požaduje odo mňa nejakú službičku - či už chce zatvoriť okno alebo mi potrebuje povedať niečo dôležité. A keď sa jej spýtam, čo je také dôležité, že to nemohlo počkať do rána, jej odpoveď znie: „Potom ti poviem.“ A spí ďalej. Nasledujúce ráno však o tom absolútne netuší a je naozaj milé, keď sa ma s úsmevom spýta, ako som sa vyspala.
Znovu došiel toaleťák, kto je na rade?
Po tejto otázke zostanú všetky hlavy sklonené. Obchod sa síce nachádza pod naším bytom a trvá naozaj len pár minút zísť dole a kúpiť potrebné veci, no nikto zo seba nevydá toľko energie, aby sa na túto cestu odhodlal.
Kuchynské utierky, mydlo, saponát či náhradné vrecká do koša sú u nás poriadnou výzvou. Zostáva len čakať, kým sa jedna z nás prekoná a sama sa prinúti ísť na menší nákup. Predsa len, volanie prírody je neodkladnou záležitosťou.
Čo budem jeesť?
Školské obedy zrejme nie sú obľúbeným jedlom, no dať dve eurá za obed, ktorý ti kuchár sám navarí a aj naservíruje, je ten najlepší pocit. Radšej to, než sa tlačiť v kuchyni a čakať, kým si spolubývajúca umyje po sebe riad a dovarí svoje jedlo.
Je jasné, že ak človek príde z prednášky o siedmej večer, hókusy-pókusy už nemá v harmonograme. Tak si proste vezme prvú vec, ktorá je po ruke. Či už je to čokoláda, vrecko chipsov alebo klasické objednanie pizze.
Nečakaní hostia
Návšteva vie poriadne prekvapiť. Hlavne vtedy, ak si nenamaľovaná, máš na hlave uterák a na pravej nohe ti práve schne lak na nechty.
Také malé prekvapenie či menší šok ťa čaká aj medzi dverami, keď odomkneš a počuješ neznáme hlasy. Jeden môj príchod domov vyzeral asi takto: "Preboha, to kto tu rozpráva? Čo teraz? Mám sa predstaviť? Čo ak ich budem rušiť? Asi idem preč. Nie, nie, to by vyzeralo divne. Proste vstúpim. Fajn, nie je to trápne, nie je to trápne. Vyzujem sa, nahodím riadny úsmev a pozdravím." Potom prichádza predstavenie a ja následne odkráčam do svojej izby, kde mi mysľou behá: „Who are you, stranger?“
Prispôsobenie sa je základ
Všetky nezhody, hádky či drobné napomínania sú nič oproti tomu, že ste dostali šancu sa osamostatniť a popasovať sa s budúcnosťou. Stačí sa cez to iba preniesť a myslieť na to, že mohlo byť aj horšie.
