1. Účes, ktorý držal v každom počasí...
... nosili takzvaní Macaroni. Boli to mladí Angličania a Francúzi, ktorí sa po cestovaní po Taliansku vrátili domov. Ako to už býva, mysleli si, že sú jediní, ktorí vedia, čo vo svete módy „letí”. Väčšinou sa nestretli s pochopením a namiesto obdivu si zaslúžili akurát poriadny hejt. A to ste si o nagélovaných Talianoch mysleli, že preháňajú.
(zdroj: en.wikipedia.org)2. Dvestoročné emo
V roku 1774 sa dovtedy neznámemu spisovateľovi Goethemu podarilo vydať knihu Utrpenie mladého Werthera, a tým odštartoval hotové šialenstvo. Sentimentálny príbeh o nešťastnej láske, nekonečnom utrpení a samovražde deprimoval inšpiroval mladých mužov v celej Európe. Obliekali si žlté nohavice a modré kabáty ako Werther, rozprávali ako Werther, smútili ako Werther a páchali samovraždy - presne ako Werther. Stále veríte, že emo je výmysel generácie narodenej po 1990?
(zdroj: bearskin.org)3. Všetko pre vlasy
Starí Rimania boli rovnakí módni diktátori ako dnešní Taliani. Bežne si svoje vlasy farbili, a keď to nestačilo, tak si brali kupovali svetlé vlasy germánskych otrokýň. Na tvarovanie používali rozžeravené železo ako kulmu či žehličku. Výsledok bol viac než efektný.
(zdroj: en.wikipedia.org)4. To, čo upúta váš zrak na nasledujúcom obrázku, ...
... je takzvané krytie, kus oblečenia, ktorý obľubovali muži v renesancii. Platilo, že čím väčšie ho chlapi mali, tým väčší bol ich swag. Krytia dosiahli najväčšiu veľkosť v časoch extrémneho rozšírenia syfilisu, a tak existuje teória, že ich úlohou bolo poskytnúť dostatočný priestor pre obväzy s liečivými látkami.
(zdroj: en.wikipedia.org)5. "Obliekaš sa ako dievča!"
Obliekli by ste syna do ružového svetra, ktorý zdedil po staršej sestre? Pred niekoľkými storočiami bolo úplne bežné, že chlapci vo veku 1-5 rokov nosili sukne a mali dlhé vlasy. Dôvod? Povery a absolútna neznalosť medicíny. Dievčatká boli imúnnejšie voči ochoreniam, a rodičia chlapcov si mysleli, že sa im takto podarí prekabátiť smrť.
(zdroj: en.wikipedia.org)6. „Poriadne dievča nemá vyholenú hlavu...”
Alebo áno, ak žila v dobe anglickej kráľovnej Alžbety I. Kráľovná - a teda aj všetky jej dvorné dámy - si vytrhávali pás vlasov, aby ich čelo vyzeralo vyššie. Vysoké čelo bolo považované za symbol dokonalosti a ženskej krásy, tak ako mŕtvolne bledá pokožka, svetlé vlasy a krvavé pery.
(zdroj: en.wikipedia.org)7. Módu nezastavíš
Aj keď si to už dnes ťažko vieme predstaviť, v dávnych dobách sa muži viac zaoberali svojimi topánkami než ženy. Tie v stredoveku nosili väčšinou jednoduché sandáliky a črievičky, kým muži obľubovali extravagantnejšie kúsky - napríklad takéto predĺžené papuče. Nosili ich aj rytieri, ktorí si pre nepraktickosť týchto topánok vyslúžili ostrú kritiku od cirkvi.
(zdroj: imgflip.com)8. "Láska, nepožičala by si mi svoje náušnice?"
V 16. storočí by ste s náušnicami, topánkami na vysokom opätku a hodvábnymi pančuchami nevyzerali ako tanečník v trans klube, ale ako mužný elegán, ktorý vie, čo sa nosí. Samozrejme, nesmeli ste si doma zabudnúť ani na šerpy, čipkované vreckovky a parfumované gombíky a nakupovanie by ste mali radšej než vaša žena.
(zdroj: imgflip.com)9. "A tvoj klobúk má aký matematický vzorec?"
Zaostalý stredovek? Jednoduchá móda temnej doby? Ani náhodou. Dnešné flexy a dovolenkové klobúky sú oproti týmto výtvorom úplne amatérske. Nechceme radšej vedieť, akými migrénami trpela žena, ktorá v záujme módy obetovala svoju krčnú chrbticu a trapézové svaly.
10. Keď ženy prechádzali bokom cez dvere
Jedným z najnezmyselnejších a najnebezpečnejších trendov v histórii bola dvojica krinolína + korzet. Krinolíny vyrábané z kostí veľrýb a sa v 18. a 19. storočí rozrástli do absurdných rozmerov. Ženy, ktoré sa do nich navliekli, sa iba s ťažkosťami dokázali pohybovať. Neraz sa stalo, že sa nadrozmerná sukňa zapálila a žena utrpela ťažké popáleniny, keďže bolo prakticky nemožné ju vyzliecť. Takéto sukne mali aj iné, úsmevnejšie nevýhody: Často „žili vlastným životom” a nemravne ukazovali nohy svojich majiteliek.
(zdroj: trendmano.blog.hu)Spracované podľa knihy Móda - obrazové dejiny obliekania a štýlu, Wikipédie a history.com
