Anička raz piekla palacinky so starkou a vravela jej, že sa tam musí pridať aj múka. S babkou hovorila po taliansky, ale slovo múka povedala po slovensky, čo v taliančine znamená krava a babka jej celý čas vysvetľovala, že to nie je možné. Aj takéto milé situácie vznikajú v rodinách, kde prepínanie do rôznych jazykov nie je raritou.
Miešanie slov je však zanedbateľnou chybou v porovnaní s výhodami, ktoré bilingválne deti majú.
(zdroj: www.rawpixel.com)Vďaka neustálemu striedaniu rečí je mozog dvojjazyčných detí aktívnejší, výkonnejší a rýchlejší. Oproti jednojazyčným rovesníkom sú sústredenejšie, flexibilnejšie a vnímavejšie. Majú vyššiu schopnosť empatie aj o niečo lepšie abstraktné myslenie.
Bilingválni ľudia majú menšiu šancu ochorieť na demenciu, získavajú viac pracovných príležitostí a dvere do sveta majú otvorené o niečo viac ako ľudia, ktorí ovládajú len jeden jazyk.
O tom, aké to je hovoriť súčasne dvoma jazykmi odmalička, nám porozprávali bilingválne deti a tínedžeri a ich rodičia.
Tomáš (12) – žije na Slovensku, od malička ovláda slovenčinu a ukrajinčinu.
Otec: Slovák
Mama: Ukrajinka
„Vyrastať v bilingválnom prostredí je zaujímavé a zábavné. Niektoré slova sú podobné, iné vôbec nie. Výhody sú v tom, že rozumiem ruskému a ukrajinskému jazyku. Viem prečítať azbuku, aj ňou písať. Dokonca na dovolenke sa ľahšie dohovorím v Turecku alebo Bulharsku. Ukrajinčina je mi bližšia, keď ide o pesničky alebo rozprávky.“
Z pohľadu Tomášovej mamy: „Občas je ťažké dieťa vychovávať v dvoch jazykoch, lebo mám strach, že si to deti budú pliesť a mať prízvuk, ale nestalo sa to."
Anička (9) - žije vo Švajčiarsku. Hovorí po slovensky, taliansky a nemecky.
Otec: Talian
Mama: Slovenka
„Výhodou je, že už viem 3 jazyky a môžem sa dohovoriť v iných krajinách. Rozprávam tak od malička, čiže to nie je pre mňa až také ťažké. Je to však zložitejšie než ovládať iba jeden jazyk, napríklad v písaní. Moje tri domáce jazyky mám veľmi rada, ale štvrtý jazyk, ktorý sa učím v škole (angličtina), veľmi nemusím.“
„Každý rodič musí používať iba svoj jazyk a nemiešať ho s inými jazykmi. Myslím si, že bi(tri)lingválna výchova môže byť plne úspešná, len keď obaja rodičia ovládajú všetky jazyky používané pri výchove. Vyhnú sa tak nedorozumeniam a prekladom,“ radí Aničkina mama.
(zdroj: pixabay.com)Klaudia (16) a Brian (18) - súrodenci, odmalička ovládajú angličtinu a slovenčinu.
Otec: Slovák
Mama: Slovenka
Narodili sa: v USA
Klaudia si myslí, že je skvelé vyrastať v bilingválnom prostredí, lebo je spojená s inými časťami sveta: "Poznám viac kultúr a som otvorenejšia viacerým názorom. Cítim sa istejšie a inteligentnejšie, lebo viem, o čom sa druhí rozprávajú a svet sa zdá menší, keď si spojený s rôznymi ľuďmi.“ Podľa Briana je dobré vedieť dva jazyky, pretože má otvorené dvere k viacerým možnostiam.
(zdroj: pixabay.com)Quentin (21) - žije vo Francúzsku, odmalička ovláda francúzštinu a slovenčinu.
Otec: Slovák
Mama: Slovenka
Narodil sa: vo Francúzsku
„Nie je pre mňa zvláštne hovoriť v škole po francúzsky a doma po slovensky, lebo to tak bolo vždy. Doma sa rodičia tiež snažili rozprávať po francúzsky, ale keďže ich francúzština nebola dokonalá, aj na mne bolo cítiť, že som cudzinec. Aj keď tu mám mnoho skvelých kamarátov, ľudia mi to dávali pocítiť," vysvetľuje Quentin.
A pokračuje: "Existuje mnoho výhod. Tá prvá je, že vieš 2 jazyky. Tu vo Francúzsku je pre mňa výhodou, že skoro nikto neovláda slovenčinu. Keď ideme s rodinou napríklad na nákupy, rozprávame sa v slovenčine a nikto nám nerozumie, jednoducho si môžeme povedať, čo chceme. Je tiež obohacujúce poznať dve kultúry, dve krajiny. Si viac rozhľadený, môžeš porovnávať, čo je lepšie tu a čo tam a čo je naopak zlé."
Janka (32) - mama 9-mesačnej Zoe, ktorú vychováva spolu s manželom Fileom zo Sardínie.
„Vychovávame Zoe tzv. Ronjantovým (Grammontovým) pravidlom, čiže jedna osoba = jeden jazyk. Výsledky sa zatiaľ hodnotiť úplne u Zoe nedajú, no uvidíme do budúcna. Vychovávať ju v tomto systéme je určite náročnejšie pre rodiča s minoritným jazykom oproti tomu s dominantným jazykom spoločnosti. Ťažšie v zmysle, že rodič s minoritným jazykom sám vytvára jazykové prostredie pre dieťa, musí dodržiavať metódu i v spoločnosti iných ľudí, rodiny, partnera a následne i občas prekladať konverzáciu dieťaťu s okolím. Výhodou je, že pri bilingválnych deťoch sa učia aj rodičia, ktorí sa musia viac sústrediť na jazyk. A tak si tiež obnovujú svoj záujem o materinský jazyk, ktorý väčšinou končí maturitou.“
(zdroj: http://rawpixel.com/)
