Keďže bývam kúsok za Bratislavou a dopravná situácia, vrátane preplnených vlakov, bola čoraz neúnosnejšia, rozhodol som sa koncom leta investovať do skútra. Pre istotu jazdeného, keďže som na motorke v živote nesedel.
V peňaženke už dlhšie nosím dosiaľ nevyužitý elektronický občiansky preukaz, ktorý pišťal po príležitosti ukázať, čo sa v ňom skrýva. A ja som mal nulovú chuť stráviť hodiny chodením po úradoch.
Predávajúci na polícii v inom okrese skúter odhlásil a do technického zapísali mňa ako nového majiteľa. Super! Sadám za počítač a začínam hľadať na Slovensko.sk, ako tento úkon vykonať z pohodlia domova.
Na úvodnej stránke oproti minulosti pribudol relatívne prehľadný rozcestník so životnými situáciami. Rozkliknem si štyri, ktoré znejú tak, že by mohli riešiť môj problém… a hľa! “Služba umožňuje vlastníkovi vozidla, na ktorého sa vlastnícke právo k vozidlu previedlo, zapísať túto skutočnosť do dokladov vozidla.”
To musí byť ono!
Po hodine hľadania prístupových hesiel a nainštalovaní programu sa prihlasujem do systému polície. Zadám ŠPZ a moje detaily... Skončil som. Okno mi neľútostne oznamuje, že nie som oprávnený tento úkon vykonať. Prečo? Neviem. Ako mám správne postupovať? To mi nepovedia. Skúšam to isté ešte o pár dní neskôr (čo ak to permoníkovia nestihli zapísať ešte do oblakov)... smola.
Medzičasom som sa dočítal, že pri zmene vlastníka musí polícia hodiť očkom po vozidle, či ide skutočne o to auto či motorku, ktoré sú zapísané v techničáku.
Zmierujem sa s tým, že osobnej návšteve inšpektorátu sa nevyhnem… ALE! V zozname úkonov, ktoré nemohli byť popísané nechutnejším byrokratickým jazykom, objavujem ešte možnosť objednať sa na konkrétny termín. Práve o týždeň mám pár dní dovolenky, určite sa nájde nejaký voľný slot, veď Slovensko.sk aj tak nikto nepoužíva.
Smola. Voľné termíny sú najskôr o dva týždne a to rovno dva.
Misia Slovensko.sk sa končí ako totálny fail.
Môj čas by ale mala zachrániť veľká reforma ESO - Efektívna spoľahlivá a otvorená štátna správa, ktorou sa viaceré úrady zlúčili do jedného. Senecký dopravný inšpektorát aj kataster som zažil ešte v časoch pred spojením do jednej budovy… a bolo to vždy preplnené niekoľkohodinové peklíčko. Systém sa už vtedy zneužíval spôsobom, že ľudia naklusali ráno po lístok a potom si v priebehu dňa prišli, kedy chceli.
Tentokrát som naschvál neprišiel hneď ráno, ale o čosi neskôr, dúfajúc, že mnohých ľudí už úradníci stihli vybaviť. Smola. Predo mnou stoja desiatky nevybavených. Našťastie som pripravený: Mobil je nabitý na 100 percent, otváram Facebook… a takto to dopadlo.
(zdroj: Facebook - Tomáš Czwitkovics)Výhodou klientskeho centra má byť, že tu sú sústredené rôzne služby. Stoličky sú mimo priameho pohľadu na číselnú tabuľu, takže v 10-sekundovom takte ma pri zaznení zvončeka strhne a ja sa musím hlavou vytáčať po tabuli. Kým tu skončím, budem potrebovať fyzioterapiu. Systém čísiel sa mi zatiaľ rozlúštiť nepodarilo, pred chvíľou vyvolali poradové číslo o jedno väčšie ako moje. In other news: dieťa po mne hodilo sójový rez, ktorý potom matka dojedla. Evidentne nepatrí medzi pravidelné čitateľky SME, ináč by vedela, že 5 second rule je hlúposť. #dianienadalejsledujeme
(zdroj: Facebook - Tomáš Czwitkovics)
(zdroj: Facebook - Tomáš Czwitkovics)
(zdroj: Facebook - Tomáš Czwitkovics)
(zdroj: Facebook - Tomáš Czwitkovics)
(zdroj: Facebook - Tomáš Czwitkovics)Záver
Absurditu digitalizácie verejnej správy pomenovali tí, čo ju zažili na vlastnej koži, už viackrát rovnako - predtým sa vypisovali tlačivá, potom sa ťukalo do počítača, aby sa tlačivá vytlačili a teraz sa vypĺňajú tlačivá, ktoré sa prepíšu do počítača a potom ešte raz vytlačia.
V prípade zmeny majiteľa vozidla si predávajúci odstál kto-vie-koľko hodín, aby napísal na tlačivo, na koho sa vozidlo prepisuje. Ja som si odstál takmer štyri hodiny, aby som napísal na tlačivo ešte raz všetky informácie, ktoré sú vytlačené na technickom preukaze a sú dávno v systéme. A potom policajtka do sytému prepíše údaje, ktoré som prepísal a ktoré v systéme už dávno mali byť.
To všetko by sa dalo vybaviť z pohodlia domova a obhliadka vozidla (ktorej zmysel som dosiaľ nepochopil) by sa dala vybaviť za minútu vo vopred stanovených časoch. Čas sú peniaze. A keďže štátni úradníci majú z oboch nekonečné množstvo na rozhadzovanie, prečo by mali hľadať riešenia, ktoré vyhovujú všetkým ostatným?
