Sadám si do kresla, nasadzujem slúchadlá, odhodlaná na boj s pochybnosťami. PLAY!
"Nechcem byť žienka domáca..."
Už pri prvých Janiných slovách zbystriem a kladiem si zásadnú otázku skoro-tridsaťročnej-ženy: „Lena, fakt? Fakt nechceš?“
Nie som si istá. Byť žienkou domácou má napokon svoje benefity. Napríklad, ak by som bola žienka domáca, znamenalo by to, že si s mužom môžeme dovoliť, aby som bola žienka domáca, teda by som si mohla najať inú žienku domácu, aby bola tou reálnou žienkou domácou v našej domácnosti a ja by som zatiaľ mohla účinkovať v slovenskej verzii „The Real Housewives of Bratislava“.
"...a už vôbec nechcem vydať sa."
Tu si istá som. CHCEM! Chcem sa vydať. A mať veľkú svadbu so všetkými mojimi kamošmi, spievať podnapitá „Super-trouper“ a tancovať chorošku z pesničky STOP od Spice Girls.
Okrem toho, oco má odložených milión litrov slivovice. To aj keby som nechcela mať svadbu, už len pre tú slivovicu by som ju chcela mať.
Denník emancipovanej manželky: Ako som si predstavovala svoju svadbu snov - a aká bola v skutočnosti Čítajte "Nechcem byť žena a mať stres..."
S otázkou mojej ženskosti som nikdy nemala problém. Dobre, máme menzes a hovoríme viac, ako by sme nutne hovoriť museli, ale na druhej strane – sme milé, krásne, krehké, prítulné, jemné! Ako by povedala teta Tekelyová v 90.rokoch – Byť ženou je úžasné! (knihu stále nájdeš v antikvariáte).
(zdroj: antiquariat.sk)"...nechcem mať muža a deti päť."
Keď som mala dvadsať, tvrdila som, že budem mať deti aspoň štyri, že aby boli tandem. Chápete. Čím viac mám rokov a moje kamarátky detí aj so svojimi „historkami z pôrodov“, tým viac nadobúdam presvedčenie: „Ak vytlačím aspoň jedno, nebodaj sa mi podarí dve, sama osobne si kúpim trofej s nápisom – Najlepšia rodička a trpiteľka na svete!“
"Nechcem sa správať rozumne..."
Súhlasím! Ale len do momentu, kým nepríde marec a daňové priznanie. Vtedy idú všetky žarty bokom.
"...a všetkým mužom vravieť nie..."
Veď nie všetkým. Stačí iba niektorým.
7 typov mužov, ktorých som stretla na Tindri a nevyhnete sa im tam ani vy Čítajte 
"...a každú stredu byť v spolku žien, to nie je pre mňa to je zlý sen."
To už som. Nevoláme to „spolok žien“, ale „ladies night“ a väčšinou obsahujú nejaké kultúrno-spoločenské vyžitie s dávkou alkoholu a dobrého jedla. Ach, som stará!
"Žiť ako kvietok umelý a čakať, kým ma niekto opelí..."
Na tento druh aktivity nečakám od mojich šiestich, keď som zistila, že deti nenosí bocian, a že mamina s tatinom musia mať sex, aby sme vznikli my – deti. Hííí, a teraz som vám prezradila skutočnú pravdu. Prepáčte.
"...byť milá a dobrá, to radšej nie - dúfam, že sa mi to nestane."
Hejterky sveta, spojme sa!
"Ty chceš a ja nie, život s tebou, to je umenie, nechcem žiť s tebou, ale bez teba nie."
Áno, tlieskam. Presne a dokonalo vystihnuté pocity každej ženy a každého muža v spoločnom vzťahu. Ja hovorím áno, myslím nie a keď poviem možno, myslím určite. On na mňa hľadí, nechápe, robí, čo poviem, nie to, čo si myslím, nerozumiem, ako nemôže vedieť, čo si myslím, keď hovorím niečo celkom iné. Prosto – TOTO je umenie, vážení.
"Nechcem sa snažiť ostošesť, aj tak to s tebou nehne, tak čo chceš..."
No ale zase... Keď urobím fakt dobrú večeru, pohne to s ním aspoň tak, že si presunie klávesnicu zo stredu stolíka o desať centimetrov vľavo, aby som mu tam mohla položiť ten tanier a on sa mohol najesť bez toho, aby vôbec zdvihol zadok a prišiel do kuchyne najesť sa so mnou. Čiže – pohne to s ním, keď sa naozaj veľmi, veľmi posnažím, dobre?
Môj skutočný život s ITčkárom: Keď sa dá dokopy umelkyňa a informatik, je to ako zo seriálu Čítajte 
(zdroj: pinterest)"Nechcem byť pri tom, keď pôjdeš za inou, a so susedou plakať nad vínom..."
Nad vínom sa plače najlepšie! Akurát nie s mojou susedou, lebo tá furt pindá, prečo chodíme po byte a nelevitujeme. Naše kroky ju totiž rušia zo spánku o jedenástej doobeda. Je to pochopiteľné...
...jedného dňa si mladú dovezieš, a mňa do domova dôchodcov odvezieš."
Však ešte aby som tam šla autobusom, nie? A aspoň budem môcť konečne hrávať na pravidelnej báze bingo s mojimi kamošmi seniormi. To neznie až tak zle...
Vypínam pesničku. Naozaj mi pomohla. Teším sa na domov dôchodcov, a tak si hneď googlim najbližšie zariadenia pri Bratislave, aby som mohla s kamoškami aj v osemdesiatke chodiť na naše „ladies night“. Ďakujem, Jana Ká. Ja chcem byť žienkou domácou!
