Otestujte sa: Len znalec Slovenska uhádne, v ktorých mestách sú tieto železničné stanice

Stanica sa nachádza v severnej časti mesta a tvorí dôležitý dopravný uzol kysuckého regiónu. Vybudovanie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 vytvorilo dopravné spojenie dovtedy zaostalých Kysúc s priemyselným Ostravskom a Považím. Význam Čadce ešte viac stúpol vybudovaním trate do Poľska v roku 1884 a krátko pred začiatkom prvej svetovej vojny aj otvorením trate do Makova.

V stanici sa stretávajú dve trate: Železničná trať Zvolen – Vrútky (170) a Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala (172). Obe sú jednokoľajové.

Železničná stanica Kúty leží 51. kilometri dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Bratislava hl. st – štátna hranica SR/ČR – Břeclav (ČD) podľa kilometrovania z Devínskej Novej Vsi.

Stanica vznikla na trati Trnava - Nové Mesto nad Váhom, na ktorej bola prevádzka otvorená 2. júna 1876. V tom čase však bol Leopoldov len stanicou na šírej trati. Odbočnou sa stala až 20. júla 1885, keď sem bola predĺžená trať zo Serede. Poslednou traťou zaústenou do stanice sa stala trať z Lužianok, ktorá bola sprevádzkovaná 31. marca 1898.

Nachádza sa v strednej časti obce a súčasťou rozsiahleho staničného areálu je depo. Križujú sa tu významné trate Žilina – Košice a Červená Skala – Margecany. Pôvodne sa tu križovala Košicko-bohumínska železnica a lokálna trať do Gelnice. Stanica bola otvorená 12. marca 1872, kedy bol sprevádzkovaný úsek Spišská Nová Ves – Kysak.

Nachádza sa na Staničnej ulici v mestskej časti Staré Mesto, zo severu susedí s autobusovou stanicou. Priamo pred staničnou budovou je zastávka mestskej autobusovej dopravy.

Nachádza sa v strednej časti obce, na križovatke dôležitých tratí Žilina – Košice a Košice – Prešov. Stanica bola otvorená 1. septembra 1870 pri spúšťaní trate do Prešova, no jej význam výrazne stúpol po sprevádzkovaní Košicko-bohumínskej železnice v marci 1872, otvorením úseku Spišská Nová Ves – Kysak.

Mesto bolo na železnicu napojené v roku 1850, kedy bola sprevádzkovaná trať medzi Bratislavou a Štúrovom. Vybudovaním tratí do Komáromu, Prievidze, Zvolena a Zlatých Moraviec vznikol dôležitý dopravný uzol, cez ktorý prechádza okrem dopravy na Budapešť aj prevažná časť dopravy na stredné Slovensko.

Nachádza sa v obci Likavka, na pravom brehu Váhu, teda mimo katastra mesta, napriek tomu v blízkosti jeho centra. Bola vybudovaná počas výstavby Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 a jej súčasťou je historická budova, zapísaná do zoznamu slovenských národných kultúrnych pamiatok.

Tvorí dôležitý dopravný uzol pre návštevníkov Tatier, keďže tu začína ozubnicová trať na Štrbské Pleso. Stanica v Tatranskej Štrbe je tak jednou zo vstupných brán do Vysokých Tatier a predstavuje najvyššie položenú rýchlikovú stanicu na tratiach Železníc Slovenskej republiky (900 m n. m.).

Štúrovo je vďaka svojej polohe významnou dopravnou, hlavne železničnou križovatkou. Jeho územím prechádzajú dve železničné trate. Jedna z nich tvorí súčasť hlavného ťahu z Českej republiky cez Bratislavu, Nové Zámky, do Štúrova, s priamym pokračovaním do Budapešti. Druhou železničnou traťou je trať Štúrovo – Levice.

Nachádza sa v severnej časti mesta a súčasťou rozsiahleho staničného areálu je depo. Križujú sa tu významné trate Žilina – Košice a Zvolen – Vrútky cez Banskú Bystricu alebo Kremnicu.

Stanica je terminálom ozubnicovej trate Štrbské Pleso – Štrba, ako aj Tatranských elektrických železníc. Svojou nadmorskou výškou (1350 m n. m.) je najvyššie položenou stanicou v sieti Železníc Slovenskej republiky.

Stanica bola rekonštruovaná v rokoch 2009 až 2013 spolu s úsekmi Trenčianska Teplá - Ilava - Beluša. Má dve nástupištia.

Táto stanica je dôležitým železničným uzlom. Nachádza sa severovýchodne od historického centra mesta. Stanica leží na vetve paneurópskeho dopravného koridoru z Bratislavy do Užhorodu. Má sedem nástupíšť.