1. Za kilo najdrahšej kávy zaplatíte takmer 300 eur.
Ide o kávu Kopi Luwak, čiže cibetkovú kávu. Cibetka je zvieratko žijúce v Indonézii, ktoré pojedá surové kávové zrná. V jej zažívacom trakte prebehne fermentácia a po tom, ako zrná vylúči, zberači preberú čerstvé výtrusy a zrná z nich vyberú. Chuť cibetkovej kávy je inenzívna, ale jemná. Ide zväčša o arabiku alebo zmes arabiky a robusty.
Pre porovnanie, cena za kilogram robusty na svetovom trhu sa pohybuje okolo dvoch eur.

2. Arabika alebo robusta? Na výbere záleží
Ak už spomíname robustu, aké sú najdôležitejšie rozdiely medzi dvomi najrozšírenejšími druhmi kávy?
Arabika je vo všeobecnosti kvalitnejšia a obsahuje oveľa menej kofeínu než robusta. Jej chuť závisí od spôsobu praženia či odrody, má však väčšinou kyslastú príchuť. 75 % kávy pestovanej na svete je arabika, táto rastlina je však náchylná na choroby a vyžaduje si veľkú starostlivosť.
Robusta je lacnejšia a nenáročná na pestovanie. Ruka v ruke s vyšším obsahom kofeínu ide horká chuť, takže veľmi ľahko zistíte, ak vám namiesto kávy arabika predali robustu.

3. Umrieť sa dá aj z kávy, nielen bez nej
Jednoznačne existujú aj horšie spôsoby, ako odísť z tohto sveta, tento by však rozhodne nepotešil vašich dedičov. Na otravu kávou potrebuje človek totižto vypiť približne 25 litrov, čo zodpovedá asi 1000 šálkam espressa.

4. Pravé cappuccino nikdy nie je také horúce, aby ste ho nemohli okamžite piť.
Dokonca by sa podľa profesionálov naň nemala sypať ani škorica. Má príliš silnú arómu, ktorá prebíja chuť kávy. Ak vám škorica chutí, nikto vám nebráni si kávu dochucovať, no labužníci netúžia po škoricovom mlieku namiesto čistej nadýchanej peny.

5. Za obrázkami v mliečnej pene je celá veda
Umelecký smer kreslenia do peny sa volá Latte art. V tejto disciplíne sa dokonca organizujú aj svetové prehliadky - súťažiaci musia zvládnuť pripraviť 2x cappuccino, 2x macchiato a 2 ľubovoľné nápoje - a to všetko za 8 minút.

6. Každý kávovník, ktorý rastie na americkom kontinente, má jedného spoločného predka.
K rozšíreniu kávy prispel najväčší hipster svojej doby: kráľ Ľudovít XIV. Nemal ju síce rád, ale keďže bola v móde, musel ju mať aj on. Prvý kríček v Európe sa ujal v jeho botanickej záhrade. Následne ho ukradol istý Gabriel de Clieu a prepašoval ho do Ameriky. Chlapec zbohatol a potomkovia malého (Kolláro)kávovníka sa úspešne rozšírili po celej Južnej Amerike.

7. Káva je po rope druhá najpredávanejšia komodita na svete.
A to aj napriek tomu, že...
...z kávy sa nestrieľa.
...káva (v normálnom množstve) nezabíja.
...so závislosťou na káve sa dá žiť normálny život.
...pálenie kávy neznečisťuje ovzdušie.
A kto by ju predsa pálil, keď sa dá aj vypiť.

8. Za všetkým sú kozy.
Konkrétne kozy afrického pastiera Kaldiho. Legenda vraví, že jedného dňa sa nažrali neznámej rastliny. Kaldi si všimol, že sú aktívnejšie než inokedy a zistil, že za to môžu červené bobule z malého kríku. Uvaril si z nich nápoj, a tak objavil najobľúbenejší nápoj ľudstva.

9. Vaše obľúbené nápoje nie sú také staré, ako by sa mohlo zdať.
Prvé espresso sa narodilo v roku 1903, ale prvé ozajstné kávovary dali na seba čakať až do 50. rokov. Z pohľadu tisícročnej histórie kávy je také cappuccino vo svojej dnešnej podobe iba sezónnou vychytávkou ako Pumpkin Spice Latte.

10. Žiadne pikolko neexistuje.
Tento malý hlt kávy sa správne nazýva ristretto. Obsahuje to najsilnejšie z espressa, napriek tomu Taliani z neho dokážu vypiť aj 5-6 šálok denne. V profesionálnych kaviarniach tečie zo stroja presných 18 sekúnd.

11. Aký kraj – taká káva
Američania a Nemci nedajú dopustiť na prekvapkávanú kávu. V americkej kaviarni dostanete nekonečnú šálku kávy, ktorú vám priebežne dopĺňa obsluha. Taliani volia radšej kvalitu: väčšinou espresso a už spomínané ristretto. Japonci sú veľkí kávoví labužníci a tie najlepšie odrody nakupujú priamo z plantáží. Arabi si do kávy radi pridávajú kardamóm, servírujú ju so sušeným ovocím, ako sú napríklad datle. Gréci dokážu celé dni popíjať frappe, na filmovom festivale v Cannes sa ľadová káva kombinuje s vanilkovou zmrzlinou.


12. Z rozliatej kávy môže niekedy vzniknúť celé umenie.
Napadlo to aj nemeckému copywriterovi Stefanovi Kuhnigkovi. V jeho tvorbe fľaky od kávy ožívajú v podobe roztomilých kávových príšer. Ku každej kresbe navyše vymýšľa aj krátke príbehy. Jeho výtvory si môžete pozrieť tu.



