Experiment košického študenta ukázal, koľko ľudí by naletelo hackerom. 7 tipov, ako tomu predísť

Namotať ľudí je ľahšie, než si myslíte.

Hackerské útoky dokážu svojim obetiam poriadne strpčiť život. Nie všetky si ale treba predstaviť ako nejaké tajné nabúranie do našich počítačov, ktoré sa deje mimo nášho dosahu. Existujú aj útoky, proti ktorým sa dokážeme ubrániť aj my, bežní ľudia - jedným z takých je takzvaný phishing.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento typ útokov totiž stavia na naivite a neznalosti dôverčivého človeka.

Pri phishingu platí staré známe: Najväčší problém sa nachádza medzi monitorom a stoličkou. Ako teda vyzerá dátová rybačka? Hacker svojej obeti naservíruje falošnú stránku alebo jej pošle falošný mail. Pomocou nich sa snaží od užívateľa vymámiť dôležité údaje: väčšinou si robí chúťky na nejaké heslo, dátum narodenia či PIN kód.

SkryťVypnúť reklamu

Pri phishingu je bezpečnosť ponechaná na samotného užívateľa," vraví Martin Glova, študent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Tento fakt ho motivoval k zaujímavému experimentu: rozposlať sériu mailov, ktoré simulovali phishingový útok.

Naším cieľom bolo zistiť, ako ľudia zareagujú na phishingové e-maily. Následne sme pripravili kampaň, v rámci ktorej sme sa snažili oboznámiť čím viac ľudí s touto formou hackingu," približuje Martin.

Martin vysvetlil, ako experiment prebiehal: „Maily sme rozposlali zhruba desiatim tisícom ľudí zo slovenských univerzít. V prvom rade sme si študentov vybrali preto, lebo sme potrebovali dostatočne veľkú vzorku. Zavážil aj ľahký prístup k ich e-mailovým adresám. To by pravdepodobne využil aj reálny páchateľ."

SkryťVypnúť reklamu

S časovým odstupom niekoľkých týždňov študenti dostali tri maily, ktoré im poslal Martin v mene daného e-mailového poskytovateľa. Každý z nich obsahoval výzvu na aktualizáciu konta a presmerovanie na falošnú stránku.

Autentickosť mailov sa po každom kole zvyšovala.

Prvá správa bola v anglickom jazyku, druhá sa viac priblížila cieľovej skupine. „Text sme preložili do slovenčiny pomocou Google Translatora. Ktorý anglicky hovoriaci útočník by sa predsa bavil s dokonalým prekladom? Skôr by sa zameral na dokonalý dizajn falošnej stránky, na ktorú láka ľudí," vraví Martin.

Tretí mail bol zo všetkých najsofistikovanejší: dizajnom pripomínal poskytovateľa mailovej služby a bol napísaný v dokonalej slovenčine. Obsah však ostal podozrivý:

V posledných dňoch bola zaznamenaná na našom serveri vysoká miera phishingu. Vaše konto mohlo byť zneužité. Kliknite na odkaz na spustenie overovacieho modulu a zadajte požadované údaje: Odkaz pre overenie konta.
S pozdravom
Tím služby Office365
"

SkryťVypnúť reklamu

Martin čakal, či sa dajú respondenti nachytať na tieto pochybné správy: „Odkaz pre overenie konta smeroval na stránku, ktorá sa veľmi podobala na prihlasovaciu obrazovku daného e-mailového poskytovateľa. Tá následne od užívateľov žiadala e-mail a heslo a nakoniec ich presmerovala na prihlasovaciu stránku do e-mailového konta."

Koľko respondentov naletelo falošným výzvam?

V prvom kole navštívilo falošnú stránku 2,82 % ľudí, v druhom a treťom kole to boli 4,47 % a 2,92 % vzorky. Tieto percentá sú našťastie nízke, no treba si uvedomiť, že jedno percento reprezentuje približne sto študentov," vysvetľuje Maťo. Horšie tak vyznieva fakt, že sa našlo 350 ľudí, ktorí po poslednej správe ochotne vyplnili falošný formulár. S pokojným svedomím tak odovzdali svoje heslo k mailovej schránke.

SkryťVypnúť reklamu

Čo teda môžeme spraviť, aby nám virtuálni rybári neotrávili život?

Našťastie, stačí trochu rozmýšľať a zobrať si k srdcu Martinove rady:

1. Neodpovedajte na maily, ktoré od vás žiadajú dôvernú informáciu.

Či ide o „banku", „Facebook", „správu siete", cez email si od vás nikto nesmie pýtať citlivé údaje. Seriózne firmy poznajú riziká, ktoré sú spojené s touto formou komunikácie.

2. Neklikajte na odkazy v mailoch.

Ani vtedy, ak si nie ste istí, či naozaj ide o útok. Ak vás link zaujíma, skopírujte si jeho adresu do prehliadača. Doména (vidíte ju v riadku s adresou) vám napovie, či ide o legitímnu stránku.

3. Kontrolujte doménu.

Zaujímavá je časť medzi prvou lomkou a nasledujúcou lomkou. Jednoducho povedané, ak názov stránky je https://facebook.com.nieco.sk/lajkujma, tak je falošná. Akýkoľvek odkaz na sociálnej sieti by mal mať tvar https://facebook.com/ruzovyslonik.

SkryťVypnúť reklamu

4. Používajte antivírusový program.

Teraz ste možno prevrátili očami, veď predsa „jasné, že používam antivírus, to je fakt prevratná informácia.” Na druhej strane, ako rýchlo ste reagovali, keď vám antivírus naposledy zahlásil chybu či potrebu aktualizácie?

5. Používajte kvalitný webový prehliadač.

Patrí sem Opera, Google Chrome, Mozilla Firefox a dokonca aj (vzdych) Internet Explorer.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu