Príchod – Všetky oči na mne
„A vy ste...?“ Dlhá pauza, keď všetci čakajú na tvoju odpoveď, lebo nikto z firmy ťa nepozná a netušia, čo tam dočerta robíš. Vtedy ukáž nekoordinovane na svoju kamošku tam niekde v rohu a zamrmli niečo ako: „Ona ma pozná. Nie som tu načierno. Fakticky, že nie. Nevyhadzujte ma. Všimli ste si, aké mám pekné šaty? Kvetinkové. Ladia s vašim logom.“
Túto otázku ti položí každý, s kým sa stretneš. Nepanikár! Uži si to. Nikto ťa nepozná, vymysli si nejakú absurdnú historku, trebárs aj o tom, že tvoj manžel je astronaut v NASA a teraz krúži niekde medzi Jupiterom a Saturnom, takže sa musíš sama starať o vaše mimozemské detičky, ktoré majú zelené tykadielka a príliš veľké oči a... Prečo nie?
Smutné zistenie, že nezapadáš... asi tak o štyri generácie
Aj keď si senior positive osoba a každý dedko v Tescu s tebou veľmi rád a často komunikuje o kyslej smotane, teraz ti je úplne jasné, že na tejto akcii by aj tvoja babka bola za mladé mäsko. Ani si nevedela, že môže existovať toľko dôchodcov na jeden meter štvorcový.
P.S.: Pojem „chlebičkári“ v tomto kontexte naberá celkom nový rozmer. Také zrýchlenie u dedka a babky, ako pri rozložení cateringu, som naposledy videla iba pred nemocnicou, keď sa pretekali, kto si skôr vezme lístok k očnej.
Tmolenie sa v dave a (ne)obdivovanie umeleckého diela
„Je to veľmi zaujímavé a pôsobivé umelecké dielo, však?“ Prikývni. Prehltni ironickú poznámku o tom, aké je to celé nudné, všade sú nudní ľudia a nudné veci a fakt ti nedochádza, prečo niekto dobrovoľne vyhadzuje toľké peniaze za také NUDNÉ sprostosti.
TOTO nie je večer stvorený na úprimnosť. Rozhodne nie tú tvoju. Vezmi si radšej ďalší pohár vína. Teda... za predpokladu, že ťa k nemu dôchodcovská hliadka pustí.
Nedobrovoľné nadväzovanie kontaktov s vedením
„Odkiaľ sa poznáte s...?“ Viem, že v tejto chvíli by si najradšej totálne strápnila svoju kamošku a povedala jej nadriadenému niečo ako: „Našla som ju na Pohode totálne nadratú za jedným stanom s jedným Stanom. Ona tvrdí, že to bol Robo, ale bol to jasný Stano za stanom. A tak sme kamošky. Vrana k vrane sadá, chápete...“ Tieto milé vtipné historky si nechaj pre vnúčatá. Jej nadriadený o nich nemusí vedieť.
Plodná diskusia s účastníkmi akcie
V pokročilom štádiu večera sa témy rozhovoru zvrtnú veľmi neočakávaným smerom, asi niečo ako: „A čo si myslíte o syndróme diseminovanej intravaskulárnej koagulácie?“ Smej sa. A potom nadviaž otázkou: „A vy si čo myslíte o presahu Stanislavskeho do práce Janka Borodáča v prvých rokoch Slovenského národného divadla?“ Bude to skvelá konverzácia a bodka na záver.
A potom príde najväčšia rana
„Ja darček nedostanem?“ Dôchodcovia všetko vypili, zjedli a ešte aj darčeky pobrali. Na konci večera stojíš smutne pri pultíku a počúvaš ospravedlnenia hostesiek o tom, že tebe už nezvýšila tá parááádna kolekcia sypaných čajov z chránených dielní, ktoré firma podporuje, lebo však sú super a sociálne cítiaci.
Zaprisahávaš sa, že už nikdy žiadnemu dedkovi v Tescu neporadíš s kyslou smotanou a naštvane nasadáš do auta vedľa kamošky, ktorá po prvýkrát za celý večer s tebou prehovorí: „Prepáč, že som sa ti nemohla venovať a musela som pracovať. Prežila si to?“ No čo myslíš, moja?
