Nikdy som nebola ten typ dievčaťa, ktoré má svoju dokonalú svadbu naplánovanú roky dopredu. Ja som týždeň pred svadbou zistila, že by sa patrilo aj mať na nej aj tortu, aj kyticu… Nastala trauma! Insomnia, zvracanie.
1. Svadobné šaty
Nie je nič krajšie ako nevesta v bielom. Moje dizajnérske oko malo inú teóriu. Nevesta v čiernom. Keď som to oznámila mojej mame, chúďatko sa rozplakala. Slzy tvý mámy šedivý ma nakoniec prehovorili na kompromis. Šaty som mala tmavošedé.
Je fajn mať skvelých priateľov, ktorí ti namiesto trápnych darov viac-menej pripravia celú svadbu. Svadobné šaty dorazili noc predtým aj s najlepšou kamarátkou. (Tá mi ich mimochodom ušila. Dovtedy som nemala ani bledomodrý šajn, ako budú vyzerať, ale dôverovala som jej.) Ešte topánky bez opätku za 15 € (nechcela som byť vyššia nevesta ako ženích) a šup ho povedať áno.
2. Torta a kytica
Viete, čo si myslia muži, keď sa idú ženiť? Že im celá svadba padne do lona, oni tam len prídu. Môj muž v tom žije doteraz. Jeho najväčším prínosom k tomuto ceremoniálu bol výber fontu na pozvánky.
O tortu sa mi postarala sestra. Chcela som nejaký gýč v podobe otvorenej knihy, no ona dala do reálu môj tajný sen, ktorý som kedysi postla na Facebook. Uznajte, slza mi vyskočila... (zdroj: Emancipovaná manželka)
Po dlhej hádke som nakázala svojmu mužovi, nech mi aspoň kúpi kyticu, keď už som ho aj obliekla (správna nevesta nikdy nenechá manželovo oblečenie na náhodu!). Kyticu mi samozrejme nekúpil, ale nechal to na jeho mamu.
Jediné šťastie bolo, že moja svokra má skvelý vkus. Krajšiu kyticu som nevidela. Radšej som ju ani nehádzala, nebudem predsa takú úžasnú kyticu dávať nikomu cudziemu.
3. Alko/nealko
Tu nastala s mojou mamou asi najväčšia hádka. My dizajnéri, čo sme naučení na Chateau Benzinka, Chateau Vernisáž a Chateau Headache, sme boli nútení piť kvalitnejšie. Bála som sa o "luxusné žalúdky svadobčanov", ale víno nakoniec skoro vôbec nepili, lebo klasicky prvý zmizol miešaný drink: borovička s pivom, a potom všetko tvrdé, čo tam bolo. Hoci sa zopár svadobčanov po tomto kombe stratilo v lese, ráno našťastie našli cestu späť.
A mne ostalo na niekoľko týždňov veľa fliaš kvalitného vína.
4. Svadobčania
Na každej svadbe musí nevesta rátať s rôznymi (ne)predvídateľnými charaktermi svadobčanov. Vždy sa tam objavia tieto hlavné typy hostí: "do niekoho sa zamiluje" hosť, "zo všetkého pobúrený" hosť a "nadmieru opitý" hosť.
V podstate majú medzi sebou akúsi paralelu. Podľa stavu baru to u nás bolo v značnom nepomere, nemusíte trikrát hádať, v akom. Kto mohol tušiť, že namiesto kvalitného vína (nie, nie toho čuča, čo pijeme s manželom doma), budú hostia do seba šialene liať panáky?
Zatiaľ, čo sa jedna skupinka rozhodla zaplávať si v jazere "na hoľaky”, druhá obsadila parket. Starší dávali klasického prešľapováka a my, mládež, sme sa snažili s pribúdajúcim promile predviesť "talent hodný Las Vegas”. Zdvíhačky, pri ktorých by aj bejby ostala zahanbená sedieť naďalej v koutě, sa stali súčasťou choreografie.
5. Jedlo a dekorácie
Nie je nič horšie, ako keď dostanete ponuku s miliónom rôznych vynikajúcich jedál. Neviete, čo si máte vybrať. Preto odporúčam cateringové spoločnosti. Prídu, pomôžu vyškrť zoznam a zabezpečia aj komplet dekoráciu. Trojhodinové posedenie a väčšina problémov je vyriešená.
Rada pre budúce nevesty: Pokiaľ nemáte priamo servírované jedlo, tak sa najedzte pred obradom, inak budete pri pozostatku syrovej misy len slintať nad menu, ktoré ste zopár dní pred svadbou schválili.
6. Reči, muzika a SBS
Svadba bola udalosťou v našom malom meste, kde každý každého pozná lepšie ako on sám. V staničnej krčme (U matky Božej - no uznajte, má niečo lepší názov?) sa už dávno rozprávalo, že to bude veľká akcia, európski DJs, lampióny a dokonca SBS.
Na východniarsku svadbu sme ju mali pomerne malú, asi 75 ľudí, ani lampióny neboli, len klasické osvetlenie, európski DJi boli, veď Slovensko je v Európe, aj Rakúsko. A áno, SBS robil môj sused len preto, že zvedavé oko malomešťanov by sa pokojne aj samo pozvalo…
7. Svadobný tanec
Neviem, aká bola naša svadobná pieseň (to, že mám otvoriť parket, som zistila až po hodine, keď za mnou začali chodiť svadobčania a prosiť ma). Môj muž bol z celej svadby tak neskutočne nervózny, že prvé promile sa ohlásilo už cca o štvrtej (obrad bol o tretej, aspoň myslím), a pustil skladbu, na ktorú sa nedalo vôbec tancovať, len on mal vtedy zatmenie: "Vieš, manželka, tam je strašne dobrý jazzový podmaz.” To bolo síce pekné, no nech som sa snažila hýbať ako (ne)viem, nešlo to.
Priznávam, my s mužom nevieme tancovať. On trošku máva kŕčovito ručičkami, sem tam zdvihne nôžku mimo rytmu. Ja sa zvíjam ako záhradná hadica a otočku dávam len preto, aby som videla, ako sa mi točí sukňa.
Zhrnutie: Kývali sme ako dve neurotické prasiatka, všetko mimo rytmu, ale hlavne ten jazzový podmaz tam bol aj pri nikdy nekončiacom, už asi treťom refréne.
8. Redový tanec / čepčenie
"Redový tanec” alebo u niekoho čepčenie. ( Áno, presne to je ten tanec, keď nevesta tancuje so svadobčanmi a tí jej dávajú za to peniaze.) Noooo, tak to sme akosi tiež nemali. Prečo? Pretože všetci svadobčania boli o polnoci (pekne povedané) tak na šrot, že jediný, kto bol schopný sa aspoň sem tam trafiť do rytmu, bol DJ.
Vidina môjho nového notebooku sa strácala s ubúdajúcim Tatranským čajom v mojom pohári (prečo som to pila???). Staršie osadenstvo bolo dávno preč, pochopili, že toto asi nie je tradičná svadba, skôr hra, kto sa skôr a z čoho opije.
9. Záver
A ako sa správna nevesta zachová na záver svadby? Pekne a v pokoji sa vyzvracia v lese, potom si sadne sama na bar s fľašou šampanského a povie si: "Som ja ale šikovná, dobrá svadba to bola a ježiiiiš, mne bude zajtra zle!” Svadobná noc môže začať…
