Ráno som meškal/a, lebo...
„Pomýlil som si zastávku a nevystúpil som.“ (Je skoro ráno a orientačný zmysel ešte spí.)
„Rodičia ma nezobudili.“ (Zaznelo o 9.30.)
„Vychovávateľka ma nezobudila.“ (Keď sa už nedá spoľahnúť ani na pracovníkov študentského domova.)
Pravdivé príbehy, ktorým ale nikdy nikto neuveril...
„Kŕmil som sliepky a napadol ma kohút.“ (Čaro vidieckeho života.)
„ Zabudla som si v autobuse mobil a bežala som za ním až na nasledujúcu zastávku.“ (Bol to autobus SAD, nie mestská linka.)
„ Autobus zrazil jeleňa/minul sa v ňom benzín/zamrzla v ňom voda.“
„ Náhodou ma zamkli do domu a nemala som kľúče.“
„ Napadol ma náš pes a bála som sa vyjsť z domu.“
„Môj potkan zdrhol z klietky a hľadala som ho po byte.“ (Keď sa treba rozhodnúť medzi vynechaním etiky a zdemolovaným bytom, ktoré si vyberiete?)
Zo zošita dochádzok z vrátnice nemenovaného košického gymnázia...
„Zachránil som svet.“
„Meškal autobus.“ (Od chalana, ktorý býval 5 minút chôdze od školy.)
„No a čo, už roky odchádzam z domu o 7.14. Nemôžem za to, že teraz chodí po inej trase a nestíham!“ (Z čias Veľkej košickej dúhovej cestnej rekonštrukcie.)
„Stála som v rade v bufete. Predsa tam nenechám svoju bagetu!“
Nemám domácu úlohu, lebo...
„Ocko ju nevedel vyriešiť.“
„Mamka mi nedovolila, aby som písal po ôsmej.“ (Zasa tí nezodpovední rodičia, ktorí bránia svojim deťom robiť si svoje povinnosti.)
„Myslel som si, že ju má urobiť iba ten, kto chce/že nebudeme mať hodinu/že nám určite nedáte tak veľa.“ (Dvanásťroční filozofi.)
„Mali sme zabíjačku.“ (Ale aspoň som sa najedol.)
„Nevedel som, že máme domácu, lebo som bol chorý a nikto mi to nepovedal.“ (Stará klasika, ktorá nefungovala ani za čias pred Facebookom.)
(zdroj: Facebook - Šejk Michal Melíšek)„Vypísalo sa mi pero a nemali sme iné.“ (Naozaj sme verili, že toto nám prejde?)
„Natiahla som si prst a nevedela som písať.“
„Včera som mal žalúdočný vred.“ (Keď sme nevedeli, ako tá choroba v skutočnosti prebieha.)
Nedoniesol/nedoniesla som si zošit, lebo....
„Pes mi ho vytrhol z ruky a roztrhal ho.“
„Nechala som ho v autobuse.“ (Predstavte si tie kopy odložených zošitov v mestských dopravných podnikoch.)
„Náhodou som si doniesla iný/sestrin/minuloročný zošiť.“
„Pohádali sme sa s bratom. Určite mi ho vybral z tašky.“ (Aj keď mal tri roky.)
Na záver zopár príbehov a výhovoriek z redakcie...
„Dlho sme sa spoliehali na „Pán profesor, je mi zle a bolí ma brucho. Viete, ženské záležitosti...“ Prúser bol, keď si náš triedny nakúpil do zásoby ibalginy a začal značiť do menštruačných kalendárikov cyklus každej z nás.“
„ Keď sme mali fyziku na základnej škole, nalial som si do rúk červený tuš a hral som to na krvácanie z nosa. Zaberalo to dosť často.“
„Tvrdila som, že som chýbala len na prvej a na ostatných ma iba automaticky zapisovali, ale ja som tam bola.“
***
- Pani učiteľka, ja nemám domácu, lebo som pozeral našich na MS v hokeji. Viete, to je len raz za rok...
- A ako hrali naši?
- Neviem, videl som iba 5 minút.
Takto by mohol vyzerať náš život, keby sme sa stále na niečo nevyhovárali Čítajte
