1. Kedykoľvek priznáte, že ste jedináčik, ľudia si vás obzrú od hlavy po päty.
Potom vyrieknu niečo odsudzujúce, čo hraničí až s ľahkou urážkou. “Hm. Vážne? Ty? Jedináčik? Ani nevyzeráš.” Alebo ešte horšie: “Ahá, tak to veľa vysvetľuje.”

2. Nech sa deje čokoľvek, v očiach svojej mamy budete stále “jediné dieťa”.
Čo je síce milé, no keď máte 28 a ona sa vás v obchode nahlas opýta, či vám nekúpi keksík, tak vám už nie je do smiechu.

3. Ľudia sa často pýtajú, ako ste sa vedeli v detstve hrať, či vám nechýbali kamaráti alebo či ste nemali nejakých vymyslených.
NIE. Byť jedináčikom a byť bláznom sú dve odlišné veci.

4. Rodičia sa niekedy nechajú strhnúť spomienkami na svoje nenaplnené sny a nesplnené túžby.
A vy sa zmietate v kolotoči hudobných a tanečných popri tom, ako bojujete o jednotku z fyziky.

5. Okrem vysokého „pracovného“ nasadenia už v ranom detstve je jedna vec, ktorú vám môžu závidieť.
Vlastná, na svoj obraz zariadená detská izba.
6. Rovnako aj všetky hračky pod stromčekom boli vždy zaručene vaše.

7. Nemáte to šťastie, ktoré majú „druhé“ deti (a ďalšie v poradí), o ktoré sa rodičia už tak veľmi neboja, pretože všetko stresovanie vyčerpali pri prvom dieťati.
Vy sa budete musieť mame hlásiť aj v 22tke.

8. Nepoznáte nič také ako súrodenecké tajomstvá, ktoré potom rodičom spoločne vyzradíte počas oslavy otcovej 50tky.
Pretože nemáte s kým mať takého tajomstvá.
9. Nemáte žiadne pochopenie pre súrodenecké bitky a zároveň nechápete, ako niekto môže nadávať na súrodenca.
Čo by ste vy za to dali?

10. Ľudia si myslia, že ako jedináčik potrebujete byť stredobodom pozornosti.
Pravda však býva presne opačná. Počas detstva ste si užili pozornosti až až a už sa vám rozhodne nežiada viac.

11. Ste zvyknutí na samotu a na to, že sa musíte vedieť zahrať aj sami.
Viete tak tráviť čas aj osamote, ba niekedy ju aj potrebujete. To ľudia tiež radi odsúdia a hneď vás označia za anti-sociálneho introverta.

12. Vyrastali ste v kruhu dospelých a boli ste prítomní pri väčšine „dospeláckych“ rozhovorov.
Preto máte niekedy problém porozumieť si s rovesníkmi a pochopiť ich problémy, ktoré vám pripadajú detinské.

13. Keďže ste vyrastali vo svete dospelých, považujete ich už od detstva za seberovných a očakávate, že oni vás budú brať rovnako.
To, že to tak nie je, vás šialene vytáča.

14. Ako jedináčik máte väčšiu šancu, že rodičov zlomíte na psíka.
A ten sa pre vás stáva všetkým. Vaším skutočne najlepším priateľom. Neviete pochopiť, ako to, že vás iní nedokážu pochopiť.

15. Priateľov beriete ako vlastných bratov a sestry (ktorých ste nikdy nemali) a tak viete byť skutočne dobrým a lojálnym priateľom.
Putá vytvorené v detstve vám často vydržia až do dospelosti.

