1 rok
Varíš všetko so všetkým. ¾ šálky hliny polohrubej z kvetináča v obývačke zmiešaných s piatimi farebnými štipcami a štipkou maminho púdru z kabelky je tvoja aktuálna kulinárska jednotka. Na MasterChefa to ešte nie je, ale základy máš sľubné.

4 roky
V škôlke si sa od učiteliek naučil, že: „Ivko, variť môžeš aj iba akože, bez toho, aby si urobil takýto neporiadok.“ A tak teraz varíš „akože“, čiže miešaš prázdne mištičky s prázdnymi hrnčekmi a následne ochutnávaš neexistujúce koláčiky. Prečo už v škôlke musia učiteľky kaziť všetku radosť?
7 rokov
Stratil si definitívne všetky ilúzie o varení, prišla tvrdá realita. Po tom, čo si ochutnal výtvory zo školskej kantíny, sa zaprisahávaš, že už nikdy v živote nebudeš vykonávať túto činnosť. Preč sú časy maminých úžasných parených buchiet a babkinej sviečkovej! Gániš na kuchárky za pultom, ktoré ti na tanier kydajú zemiakovú kašu tak riedku, že by si ju pokojne mohol piť slamkou, a vymýšľaš celú sieť taktík, ako prepašovať ten hnus od stola k okienku na odloženie tanierov tak, aby si ťa ani jedna učka nevšimla. Vyžaduje si to nesmierny talent na logistiku.

12 rokov
Robíš si sám desiate a potom ich vymieňaš cez veľkú prestávku za iné desiate. V batohu ti pravidelne zhnije zabudnuté jablko, ktoré ti tam mama zakaždým nasilu vtrepe. Kto už ale preboha je jablko na desiatu, mama? Vieš uvariť dokonca aj párok, lebo hot dog s kečupom je proste topka v školskom bufete.
15 rokov
Mrazenú pizzu, hranolky na všetky spôsoby a najkratšiu cestu do Mekáča zvládaš ľavou-zadnou. Dokonca si už pričuchol aj k umeniu mixológie. Samozrejme, mami/oci, len nealkoholických drinkov! Jasnééé, že heeej!

19 rokov
Intráková kuchynka ti pripomína časy stanovačiek na Liptovskej Mare, akurát je hnusnejšia, smradľavejšia a tie pripáleniny na sporáku tam sú minimálne od roku 1971. Fičíš na vifonkách, cestovinách s tuniakom a už ani nevieš, kedy si sa stal vášnivým zberateľom zľavových kupónov v brožúrke ISIC.


25 rokov
Ráno jesť nestíhaš, cestou si kupuješ len kávu. Na obed chodíš na menučka s kolegovcami, platíš gastráčmi a tvojou jedinou kulinárskou dilemou je večera, ktorú odbavíš buď donáškou alebo rýchlym šalátom, aby si po celom dni, preboha, ešte aj variť nemusel! Však si unavený jak kôň!
30 rokov
Máš dvojičky, a tak všetko jedlo, čo sa nachádza vo vašej domácnosti, pripomína tie otrasne riedke zemiakové kaše zo školskej kantíny. Ani poriadne nevieš, čo ješ, je to v zásade jedno. Hlavne, že jedia tí krpatí, lebo keď jedia, aspoň sú ticho. A ticho je v aktuálnej situácií dôležitejšie ako plný žalúdok.

40 rokov
Konečne máš čas naučiť sa variť. Krpci sú už viac-menej samostatní, chodia do školy, za školu... skrátka ich väčšinu dňa nevidíš – vďaka bohu za vzdelávacie zariadenia a inštitúcie podobného typu. Vyťahuješ mamin polorozpadnutý receptár, do ktorého si písala všetky recepty za posledných 50 rokov, a tak z ničoho nič varíš nedeľný obed – sviečkovú a ako dezert parené buchty!
60 rokov
A sú tu vnúčatá a napriek tomu, že nemáš chuť byť práve tým rozprávkovým starým rodičom, tak nejako sa to od teba vyžaduje a napokon... aj ty niekde v hĺbke mäkneš, keď vidíš tie ich malé kukadlá, ako žobronia o marhuľový koláč. Pečieš! Strašne veľa pečieš a ešte ti to aj ide!

80 rokov
Polievku solíš trikrát, lebo zakaždým zabudneš, že už si ju osolil. Tajne pridávaš ingrediencie do jedál, ktoré pripravujú tvoje nevesty cez víkend, a tak sa všetci divia, ako sa v slepačej polievka ocitla mletá paprika. Celý deň potom rozmýšľate, kto to preboha mohol urobiť, takúto záškodnícku činnosť, až sa zhodnete na tom, že asi malý Jurko - veď ten ešte nemá rozum a nevie, čo kde pridáva.
