Známa počítačová hra Wolfenstein 3D bola priekopníkom FPS (first-person shooter) žánru počítačových hier. Vyšla v roku 1992. K výročiu Slovenského národného povstania vyšiel slovenský remake pre všetkých slniečkárov, židofilov, amerikanofilov, buzerantov, sionistov a posluhovačov Nového svetového poriadku.
Ten ponúka pôvodnú hru prerobenú v štýle Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V nej strieľate mužov v zelených uniformách a uniformách Hlinkovej gardy, ktorí pri tom kričia vety ako "Sem poď, ne?", "Žebrák", "Slniečkár", "Buzerant" a zdvorilo sa vás pýtajú, či chcete "napi*u".
Hru Kotlebstein si môžete stiahnuť TU, stačí rozbaliť a hrať.
My sme si ju zahrali a tieto veci nás pobavili:
1. Árijska slovenčyna a soundtrack
Celé menu je písané jazykom našich chlapcov, ktorí sú hrdí na svoj národ až natoľko, že sa odmietajú naučiť základné pravidlá spisovného jazyka. Ale nie sú OUCE!
Chytľavý je najmä soundtrack hry - zosmiešňujúce game verzie gardistických piesní Rež a rúbaj či Sme Hlinkove gardy sa vám po dvoch minútach hry usadia do pamäte a budete si ich náhodne spievať ešte nasledujúci deň. Horšie bude, keď sa vám to stane na ulici alebo v spoločnosti.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)2. Hlavný hrdina
Hrdinom hry je, narozdiel od BJ Blazkowicza z Wolfensteinu 3D, slniečkár a hipster Martin "B.J." Poliatschik - podobnosť s poslancom SaS samozrejme čisto náhodná.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)3. Názvy levelov
Hra je iba vizuálnym remakeom pôvodnej hry, a teda neobsahuje žiadne levely naviac. Hráč má na výber 6 levelov - s číslom levelu stúpa aj jeho náročnosť. Vďaka nim spoznáte také celebrity slovenskej alternatívy a nazi histórie, akými sú Miňo Mazurek, Marián Magát, Rudo Vasky, Jozef Tiso a sám vodca Magián.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)Ten je boss v treťom leveli.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)4. Náročnosť
Hra je pomerne náročná, už úroveň Tekvickove latte bola ťažká. Čím vyššia náročnosť, tým viac náckov na vás za otvorenými dverami vybehne. Oceňujeme aj to, ako sa miniatúra Martina Poliatchika mení pri zmene jednotlivých stupňov náročnosti. Z dieťaťa sa stane muž.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)5. Vizuál hry
Hitlera na stenách vystriedal Marián Kotleba, Jozef Tiso, logá ĽSNS a slovakštátu či slogany Na stráž!. V podstate malá ukážka obývačky priemerného slovenského nácka.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)6. Hra, ktorú nebudete chcieť prestať hrať
Lebo ak to skúsite, budete musieť urobiť jedno z týchto životne dôležitých rozhodnutí:
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)Kotlebstein je dobrým vtipom s pomerne kvalitnou hrateľnosťou.
Naše hodnotenie: 44 bodov z 88 možných. Neodporúča 8 fašistov z 10.
(zdroj: reprofoto Kotlebstein)Oslovili sme aj tvorcov hry a prinášame vám rozhovor o tom, ako a prečo vlastne hra vznikla.
Koľko ľudí pracovalo pri výrobe hry a ako dlho vám to celé trvalo?
Primárne dvaja s tým, že tretí človek nám pomohol s pár textúrami a štvrtý pre nás vytvoril hudbu, konkrétne gardistické piesne v 8-bitovom prevedení. Robili sme na tom približne od mája, no nie každý deň. Boli obdobia, kedy sme dlhšie nespravili nič a naopak niekedy sme za pár hodín spravili veľké množstvo práce. V posledných dňoch sme naozaj zamakali a dokončovali hru až do rána. Vtedy okrem iného vznikol celý dabing v jeho aktuálnej forme.
Prečo ste vlastne hru vytvorili? Aká bola vaša motivácia?
Prvý impulz prišiel ihneď po voľbách, kde sme očakávali, že Kotleba získa nanajvýš jedno percento a konečne raz a navždy upadne do zabudnutia. Avšak jeho volebný výsledok nás, liberálov, nielenže šokoval, ale aj dosť nasral...a v neposlednom rade dostatočne vyhecoval k aktivite. Tou aktivitou sa po krátkej diskusii stal remake (či skôr mód) legendárnej hry Wolfenstein 3D s motívmi strany ĽSNS a kontroverzného Tisovho bábkového štátu.
Prečo ste si ako predlohu vybrali práve hru Wolfenstein?
Keďže sme generácia, ktorá započala dejiny slovenského gamerstva legendami ako Doom, Supaplex, či Dangerous Dave, rozhodli sme sa pre trochu nostalgie zaloviť práve v zlatých 90-tych rokoch. Wolfenstein 3D bola jednou z prvých FPS hier, kde kladný hrdina likvidoval hordy svojich súperov (konkrétne americký agent nacistov) a zároveň jedna z prvých hier, pri ktorej sme strávili hodiny a dni svojho času.
Vo volebnom úspechu Kotlebu a jeho primitívnej tlupy sme videli čiastočnú paralelu s federálnymi voľbami v Nemecku v r. 1933 a víťazstvom NSDAP, ktorá tiež sfanatizovala davy ľudí na základe jednoduchých národno-sociálnych hesiel, hľadajúc vinu v štandardných politických štruktúrach, židoch a rôznych konšpiračných nezmysloch. Wolfa sme teda zvolili práve pre onú podobnosť, ale aj pre relatívnu jednoduchosť editácie. Povedali sme si, že keď môžu primitívni bitkári a rasisti z ĽSNS obťažovať a fyzicky napádať ľudí v skutočnom svete, prečo by sme si na nich nemohli zastrieľať aspoň v tom virtuálnom?
Aké reakcie hra vyvolala? Písali vám náckovia?
Od normálnych/liberálnych ľudí sme očakávali pozitívne ohlasy, možno až na pár prípadov, keď aj našu hru berú ako nejaký extrémizmus. My sme však hru mysleli čisto len ako paródiu a nechceme tým v žiadnom prípade vyjadriť, že Kotlebovcov treba strieľať, skôr to, že v nich vidíme spomínanú paralelu s nemeckými nacistami.
Hru sa snažíme propagovať v kruhoch, kde to daná cieľová skupina ocení. Neprovokujeme s tým náckov, aj keď je nám jasné, že nejakí to tiež objavia. Reálne boli zatiaľ reakcie veľmi pozitívne, ale už sme mali komentáre aj od jedného nácka, ktorý sa pohoršoval (s klasicky tragickou gramatikou) nad faktom, že musí hrať za “pedofilného bradatého hipstera” Poliačika.
