Ak si jediný nefanúšik v domácnosti plnej športových fanatikov, posledné dva týždne pre teba museli byť utrpením. Človek má zrazu pocit, že sa celý svet zastavil a neexistujú žiadne iné správy okrem tých športových. Ľudia okolo teba sypú rôzne mená, roky, názvy miest, rekordy a ty netušíš, o čom točia.
Chceš ísť do kina? Dobre, ale aby sme boli späť, kým pôjde štyristovka. Do obchodu však musíš ísť sám, lebo o chvíľu pôjde Sagan a chcem to vidieť.
Tvoj život počas olympiády alebo ľubovoľného športového podujatia svetového formátu sa dočasne mení na peklíčko.
1. Rozprávať sa s tvojimi blízkymi je ako hádzať hrach na stenu.
Začne to tým, že sa ťa niekto niečo opýta a ty odpovieš. Pokračovanie je vždy rovnaké.
"Prosím? Nepočúval som, sledujem štafetu. Ajajaj, padla jej, smola!"
"..."
"Jaj, hovorila si niečo?"
2. Jeden záchod zrazu nestačí.
Cez reklamu tam zrazu beží celá domácnosť, keďže všetci čakali len na to. A ty si môžeš trochu počkať, veď sa neponáhľaš späť k telke.
3. Nikdy nevieš, o čom je reč.
Všetko sa točí len okolo športu. Všetci rozoberajú, ako niekomu o chlp uniklo zlato, spadla mu štafeta, zranil si nohu, kto má aké šance a ty sa cítiš, ako keby si práve priletel z Marsu.
4. Ostatní členovia domácnosti ťa celý deň vyrušujú, aby ti ukazovali v telke veci, ktorým nerozumieš a nezaujímajú ťa.
"Aha, už je takmer v cieli a má náskok skoro 20 stotín!"
"Aha, je 10 sekúnd pred druhou, neuveriteľné, už má isté zlato!"
"Aha, ten skok MUSÍŠ vidieť!"
5. Pravidelne sa ľakáš, že sa niečo stalo, keď sa z vedľajšej izby ozýva krik.
Najprv si si myslel, že si nikto ublížil, potom však pochopíš, že v skutočnosti len fandia. Ak by sa niekto reálne zranil, asi by ťa ani nehlo ísť vedľa, keďže už máš voči výkrikom imunitu.
6. Nerozumieš, prečo niekto dobrovoľne absolvuje všetky tie emocionálne výkyvy a toľko stresu.
Zatiaľ čo ty sa tešíš, že si cez víkend v pokoji oddýchneš s dobrou knihou a teplým čajom, zvyšok domácnosti ti kazí plány demonštráciou, ako prežiť v priebehu pol hodiny čo najviac protichodných emócií.
7. Neexistuje iné spravodajstvo, ako športové.
Je jedno, čo sa deje vo svete a čo je nové v politike či kultúre. Jediné správy, ktoré každého okrem teba zaujímajú a o ktorých každý hovorí, sú športové. A nie, nepozrieš si noviny, ani si nepustíš správy v rádiu, choď si to prečítať a nerob hluk, nepočuť cez teba telku.
8. Musíš si dávať pozor na to, čo hovoríš, aby si náhodou neprezradil výsledok.
Hovor si, čo chceš, aj tak ťa nikto nepočúva, lebo všetci pozerajú šport. Ale beda, ak náhodou spomenieš nejaký výsledok, ktorý si náhodou zazrel na nete, keď si si čítal správy. Je takmer isté, že niekto tento výsledok nepozná a chce ho zistiť sám zo záznamu, ktorý pôjde až o štyri hodiny.
9. Chytáš depresie z toho, ako málo si dosiahol.
"Pozri na ňu, má len 19 a už má štyri medaily a je národnou hrdinkou! Určite za to dostala aj poriadny balík." Skvelé. Ty máš vyše 20 a máš... prácu. Ale na začiatok to hádam stačí, nie?
10. Ak nechceš byť vydedený, neustále si musíš pripomínať, že sa to raz skončí.
Nič netrvá naveky, ani olympiáda alebo majstrovstvá sveta. Každý deň si to opakuješ, inak by si sa asi pohádal s celou rodinou a mohol si hľadať novú. A to ti za to nestojí, keďže ich máš aj napriek všetkému stále rád.
