Každý z nás má medzi priateľmi niekoho, kto rád zdieľa motivačné obrázky s pseudoinšpiratívnymi výrokmi.


Je však pravdepodobné, že tieto výroky v skutočnosti nefungujú. Ruku na srdce, kedy vás naposledy nápis na obrázku motivoval k tomu, aby ste niečo urobili? Asi sa vám nestáva často, že uvidíte na Facebooku fotku, ktorá vás nabáda na cvičenie, preto necháte všetko tak a idete na hodinu alebo dve do posilky.
Motivácia je totiž komplikovanejšou vecou, než by sa mohlo zdať. Môže byť vnútorná alebo vonkajšia, pričom vnútorná vychádza z vôle človeka, ktorý sa chce v niečom zlepšiť. Vonkajšia je ovplyvnená vonkajšími podnetmi a veľmi rýchlo pominie. Motivácia, akú nám poskytujú obrázky, je vonkajšia a málokedy účinná bez tej vnútornej.
Vedci však nedávno zistili, že zdieľanie takýchto citátov o ľuďoch niečo vypovedá.
Skúmaní jednotlivci dostali rôzne výroky, ktoré mali ohodnotiť. Niektoré z nich boli obyčajné tvrdenia, ako napríklad "Väčšina ľudí má rada nejaký druh hudby." Ďalšie boli inšpiratívne výroky od známeho motivačného speakra Deepaka Chopru a iné boli gramaticky správne, inšpiratívne znejúce a nezmyselné hlúposti. Vygeneroval ich počítač, obsahovali rôzne chytľavé slová, ale nemali žiadnu výpovednú hodnotu. Niektorí z účastníkov výskumu si nevšimli žiadny rozdiel medzi nezmyselnými a skutočne hlbokými výrokmi a všetky inšpiratívne znejúce frázy ohodnotili vysoko.

"Ukázalo sa, že ľudia, ktorí vnímajú hlúposti ako inšpiratívne, menej premýšľajú a majú horšie kognitívne schopnosti. Je u nich pravdepodobnejšie, že budú veriť konšpiráciám, paranormálnym javom a alternatívnej medicíne," zhodnotil Gordon Pennycook, ktorý výskum viedol.
Používanie vágnosti a dvojznačnosti na zakrytie bezvýznamnosti je podľa neho bežné nielen v politike či marketingu, ale aj v akademickom svete.
