Google patrí dlhodobo medzi najatraktívnejšie pracoviská pre mladých ľudí. Lákajú ich dizajnové kancelárie, flexibilná pracovná doba a možnosť robiť na špičkových projektoch. Má však "obyčajný Slovák" reálnu šancu dostať sa do takej firmy? Na túto otázku vie najlepšie odpovedať Marián Dvorský. „Google má náročné prijímacie konanie, ktoré pozostáva z niekoľkých technických pohovorov," tvrdí absolvent Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
V Google pôsobí takmer desať rokov, z toho posledných sedem rokov pracuje v centrále firmy v Mountain View v Amerike. Marián vyvracia názor rozšírený na Slovensku, že na vysokej škole je najdôležitejšie získať diplom a netreba nijako vyniknúť medzi spolužiakmi. „Pri pohovoroch mi pomohli najmä skúsenosti z programátorských súťaží, ktorým som sa venoval počas školy.“ Projekty, na ktorých robil popri škole, mu pomohli získať pozíciu softvérového inžiniera, ktorý sa stará o to, aby sme pomocou Google dokázali spracovať veľké dáta čím rýchlejšie a efektívnejšie.
Google nestavia len na imidži špičkovej firmy, keď chce do svojich rádov pritiahnuť tie najlepšie mozgy z celého sveta. Svojim zamestnancom ponúka benefity, ktoré nie sú samozrejmosťou. Viac o nich vie Marián. „K dispozícii máme jedlo zadarmo, robím vo flexibilnom pracovnom čase a mám špičkových kolegov, ale na to sa ľahko zvyká. Čo si však cením doteraz, je otvorenosť zo strany firmy. Nikdy som napríklad nemal pocit, že nemôžem povedať, čo si myslím. U nás sa nerobia netransparentné rozhodnutia, u ktorých by nebolo jasné, ako k nim došlo. Ak sa niečo v Google pokazí, tak namiesto hľadania vinníka sa objektívne pozerá na to, ako tomu v budúcnosti predísť.“
Zaujímalo nás, či v tomto ideálnom svete robí aj s inými ľuďmi, ktorí pochádzajú zo Slovenska. „V Google pracuje viacero ľudí zo Slovenska a občas sa nám podarí aj stretnúť na spoločný obed," vraví. Jeho tím je naozaj svetový: tvoria ho Američania, Rumuni, Indovia, Rusi, Číňania, ale nájdete v ňom aj Iránca, Egypťana, Mexičana či Srbku. Viac o ich práci nájdete tu.
Príbeh Jána Jerguša je v mnohom podobný Mariánovmu. Tiež pracuje vo svetovej firme, ktorú všetci poznáme - vo Facebooku. Potvrdzuje, že pre budúcich informatikov je dôležité ukázať svoj talent a schopnosti na programátorských súťažiach – čím viac, tým lepšie. „Facebook ma oslovil vďaka tomu, že som sa zapojil do jedného kola súťaže TopCoder, ktoré bolo sponzorované práve ním," vraví.
Následne prešiel cez sériu pohovorov, kde zvládol úlohy, aké riešil napríklad aj na stredoškolskej olympiáde. Nakoniec získal miesto softvérového inžiniera. S jeho prácou sa môžete stretnúť napríklad vtedy, keď si na svojom profile meníte bezpečnostné nastavenia.
Ktoré veci si Ján vo Facebooku počas štyroch rokov obľúbil? „Mám veľa voľnosti, väčšinou mi nikto nehovorí, čo musím robiť. Naopak, môžem si vybrať z rôznych projektov, prípadne sa dohodnúť so svojím tímom, na čom budeme pracovať.“
Na slovenských pracoviskách sa pomerne často stretávame s tým, že rôzne sociálne siete sú blokované, aby zamestnanci pracovali a nesurfovali. Môže nastať absurdná situácia, keď má pracovník FB zakázané chodiť na túto stránku počas pracovnej doby? „Facebook potrebujeme na prácu, ale ani iné stránky nemáme blokované. Dôležité je, kto čo spraví, a nie ako dlho sedí v práci. Je bežné, že si ľudia v práci urobia prestávku a browsujú po internete alebo si niečo zahrajú.“
Vie sa ešte človek, ktorý aj na FB vidí svoju prácu, prihlásiť bez pracovných stresov? „Veľmi často používame facebookové skupiny na komunikáciu vrámci tímu alebo medzi tímami. Väčšina mojich priateľov na FB sú kolegovia, takže ja už vlastne vôbec neviem, aké je to chodiť na Facebook pre bežných ľudí.“
Letuška
Pred niekoľkými rokmi bolo cestovanie lietadlom dostupné pre oveľa menej ľudí na Slovensku ako dnes. V tej dobe snívalo o práci letušky snáď každé druhé dievča na Slovensku, no aj dnes láka toto povolanie veľa mladých báb. Prácu nad oblakmi si pochvaľuje aj Eszter Palkóová: "Tu sa človek nikdy nenudí, každý mesiac lietam inde a s iným tímom. Samozrejme, najlepšou časťou mojej práce je možnosť cestovania, spoznávanie iných ľudí a zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch."
Mnohí ľudia si myslia, že džob letušky je ľahký a nenáročný. "Je to práca s ľuďmi, ktorá nikdy nie je ľahká. Musíme byť veľmi trpezliví a nebrať veci osobne. Nie je to jednoduché, ale časom sa to človek naučí. Najhoršie je, ak sa na palube vyskytne situácia, keď musíme podať prvú pomoc. Nie sme lekári, ale napriek tomu musíme zareagovať veľmi rýchlo."
Čo Eszter odporúča dievčatám, ktoré by si rady vyskúšali lietať na oblohe? "Konkurencia je dosť veľká, ale keď sa človek snaží na pohovore aj počas tréningu, nemal by byť problém získať túto prácu." Následne s úsmevom dodáva: "Najdôležitejšie je sa stále usmievať, byť tolerantným a hlavne sebavedomým."
O tom, že Eszter má naozaj krásnu prácu, vás presvedčia jej fotky.



Animátor/ka
Ďalším džobom, po ktorom túži mnoho mladých ľudí, je aj práca animátora či animátorky. Na prvý pohľad príjemná práca v peknom prímorskom hoteli láka veľa tínedžerov zo Slovenska. Jednou z nich je Patrícia Kramarčíková, ktorá robí animátorku druhý rok.
Minulý rok pracovala pre slovenskú cestovnú kanceláriu v Turecku, tento rok sa dostala na Malorku a Kanárske ostrovy cez agentúru. Patrícia vymenúva výhody tejto pracovnej skúsenosti: "Môžem sa naučiť, ako robiť s ľuďmi, aký mať prístup k deťom, ako byť tímovým hráčom. Predtým som šla vždy len za seba."

Patrícia potvrdzuje, že je to práca vhodná pre mladých ľudí, ktorí ešte nemajú komplikovaný osobný život. "Máme minimum voľného času. Mne zatiaľ neprekáža robiť celý deň, pretože som mladá a vládzem. Nepotrebujem si nič vybavovať, takže mi nevadí, ak mám len dve hodiny voľna sem-tam."

Aké musia byť silné stránky človeka, ktorý to chce vyskúšať na tejto pozícii? "Musíš byť otvorený, vedieť minimálne dva cudzie jazyky, najlepšie tri. Nemčina je nutnosťou. Treba mať pohybové schopnosti, ochotu robiť si zo seba srandu a opustiť svoj domov na veľmi dlhú dobu."
Samozrejme, človek by hlavne mal mať rád detičky. Aj keď sa pôvodne hlási napríklad na pozíciu športového animátora, kontakt s deťmi ho pravdepodobne neobíde. Patrícia s tým nemá problém, pridáva aj malú zaujímavosť: "Zbožňujem nemecké deti. Slovenské sú trochu hanblivejšie, nechcú sa hrať s animátormi. No malí Nemci sú za každú srandu."