Stojíš, mrzneš, mokneš, pozeráš na hodinky, nikto nechodí, stále nikto nechodí, máš pocit, že si sa práve ocitol v texte pesničky Michala Davida. A to všetko len preto, že už asi iba ty a Milan Lasica ste veční optimisti, ktorí stále veria, že raz tá dochvíľnosť ešte predsa príde do módy.
Scéna zo života 1: ON čaká na ŇU
Dohodli ste sa na 15.00. Presne o 14.58 stojíš na mieste, stihol si to, si macher. O 15.15 tam stále stojíš, na tom istom mieste, akurát pomenovanie „macher“ vymieňaš za „debil“. Zas mešká!
O 15.30 jej voláš, že kde je, ona ti sladkým hláskom odvetí, že už je skoro tam, už iba minútku! O 15.50 ešte stále neprešla daná minútka. O 16.00 jej znova voláš, ona ti znova odvetí, že už je tam, už len prejde cez prechod. Sleduješ pozorne prechod, na ňom vidíš len šuchtajúcu sa babku, ktorá asi nebude tvojou frajerkou. Aj keď, ktovie... Čakáš už tak dlho, že pokojne mohla zostarnúť.
O 16.15 jej voláš, kde doriti je?! Si presvedčený o tom, že po hodine a štvrť čakania máš sväté právo byť naštvaný a niečo jej vyčítať, ale to si na VEĽKOM omyle, kamarát. Zrazu si TY ten netolerantný, egoistický ignorant a ona vôbec nemusí prísť, keď sa takto hulvátsky správaš. Na! A máš to! Stálo ti to za to?
Scéna zo života 2: ONA čaká na NEHO
Piatkový večer, idete s kamarátmi von. O 22.30 si pripravená, predpokladáš, že aj on. Lenže to by tvoj drahý nemohol uprostred júla pozerať záznam z biatlonu a už dve hodiny tvrdiť, že však má čas, čo preboha hysterčíš a stresuješ?! A potom keď ten čas príde a Kuzminova konečne dobežkuje do cieľa, rýchlosťou spomaleného slimáka sa začne motkať po byte. Chytáš nervy.
Ty už si pripravená ísť, keď on ešte len rieši, prečo nemá ožehlené toto modré tričko, keď on chce presne toto modré tričko, bez ohľadu na to, že má v skrini ďalších milión rovnakých modrých tričiek. Do toho nevie nájsť peňaženku, ako je možné, že nevieš, kde má on peňaženku?! Samozrejme, aj kľúče, lebo on musí mať kľúče, nestačí, že ich máš ty, na prítomnosti tých kľúčov v jeho vrecku stojí celé jeho mužské ego, a keď už ste konečne obaja pri dverách, položí ti ruku na plece a zabije ťa posledným: „Ešte si musím odskočiť na „sociálku“, zlato...“
Scéna zo života 3: ONA čaká na ŇU
S kamarátkou sa dohodneš, že zájdete na obed. O 12.00 na obvyklom mieste. Presne o 12.00 si tam, pripravená, hladná, lebo narozdiel od nej nemáš rodinu, nemáš frajera, celkovo nepotrebuješ vykonávať aktivitu s názvom „varenie“, takže ideš na obed naozaj s úmyslom najesť sa a nie s úmyslom poklebetiť si o nových výpredajoch.
Po pol hodine čakania v značných halucináciách, ktoré chytáš z hladu, sa konečne oproti tebe zjaví osvetlená silueta s dlhými vlasmi. V prvej chvíli si myslíš, že si umrela a víta ťa vo svojom nebeskom kráľovstve Ježiš, ale keď príde bližšie, je to len tvoja kamoška a nevinným hláskom povie: „Prepáč, nebodaj meškám?“ No nie, nemeškáš, to len ja tu stojím v horúčavách na slnku ako dobrovoľník rozdávajúci Strážnu vežu.
Scéna zo života 4: ON čaká na NEHO
Futbalový zápas roka. Iba ty a tvoj najlepší kamoš. Po roku, čo je ženatý a s deckom, konečne večer, kedy sa dal prehovoriť, že nie, nemusí vidieť každé kako, ktoré jeho decko vyprodukuje, ani odsávať mlieko z prsníkov svojej maminy... Áno, tak nazýva svoju manželku a tebe stále nedošlo prečo by to normálny zdravý chlap robil... Tajne veríš, že s „maminou“ a detskými exkrementmi nechá doma aj plurál „my“, lebo počúvať o tom, ako sme sa už naučili povedať „blablabla“, čo podľa kamoša znamená asi niečo ako „rododendron“, a že jeho decko je minimálne geniálne, to radšej skočíš z balkóna z prízemia, na ktorom bývaš.
Zápas však začne bez kamoša. Píše ti smsku, že bude chvíľku meškať. Oukej, otvoríš si nezaujate pivo a pozeráš. O pol hodinu ti dôjde ďalšia smska, že príde až na druhý polčas, decko si vrazilo čosi do nosa. Oukej, otvoríš si nezaujate ďalšie pivo a pozeráš.
Pri začiatku druhého polčasu ti zazvoní pri dverách a celý spotený sa vteperí do bytu. Ty vzrušene pozeráš ako tvoji takmer dali gól a vyhrali, keď ti on rovnako vzrušene hovorí siahodlhú historku o tom, ako si jeho decko vrazilo do nosa guľôčku, ako museli ísť na pohotovosť, lenže na pohotovosti zistili, že to nie je guľôčka, ale matica, ktorou dával dokopy stoličku, takže to bolo všetko na neho, mamina sa s ním nebaví, nevie veru, ako teraz poriešia situáciu s tým umelým mliekom, a ..........................
