Je možné, že ste už o Márii Švarbovej počuli či čítali. Píšu o nej nielen domáce, ale i zahraničné médiá. Nedávno jej venoval veľký priestor napríklad britský Guardian. Niet sa čomu čudovať, Mária tvorí fotografie s nádychom nostalgie, ktoré vám vyrazia dych. Tie sú vystavované v 80 galériách po celom svete. Okrem toho ste mali možnosť vidieť jej fotografie v rôznych odborných časopisoch, na obálkach kníh a momentálne aj na mrakodrape v Taiwane.
Chceli sme sa o Márii a jej živote dozvedieť viac.
Ako si sa dostala k fotografovaniu?
Úplnou náhodou. Sestra mi darovala amatérsku zrkadlovku, odvtedy fotím. Nikdy som neplánovala, že budem fotiť profesionálne.
Máloktorému fotografovi sa podarí vytvoriť si taký originálny rukopis, aký máš na fotkách ty. Niektoré tvoje fotografie vyzerajú dokonca ako maľby. Ako tieto efekty vytváraš?
Tieto ,,efekty“ sú vytvorené už pri samotnom fotení. Začína sa to prípravou scény, až po cvaknutie vo foťáku. Aj tu mám vybudovaný svoj štýl. Do fotoaparátu diktujem také parametre, podľa akých sa zvyčajne nefotografuje. Fotografia už v samotnom foťáku vyzerá veľmi podobne, ako ju môžete vidieť publikovanú.
(zdroj: Mária Švarbová)Čo ťa inšpirovalo pri tvorbe „bazénových“ fotografií?
Inšpirovala ma hlavne architektúra plavárni, jej atmosféra a čistota línii. Všetko je tam presvetlené, čisté a je tam plno zákazov, čo všetko plavec nemôže robiť. To ma fascinuje.
Je tvojím cieľom prostredníctvom fotografií niečo vyjadriť, alebo sa skôr zameriavaš len na to, aby to bola vizuálna pastva pre oči?
Okrem toho, že som fotografka, som aj vyhľadávačka krásy a estetiky. Určite chcem, aby moje fotografie boli estetické. Okrem toho chcem nimi niečo vyjadriť. Osoby na mojich fotkách niekedy pripomínajú figúrky v priestore. Zjednocujem človeka a priestor dokopy, chcem aby človek a piestor harmonizovali.
Baví ma, keď do fotiek pridávam aj nostalgiu. Môj obľúbený pocit, ktorý vyhľadávam. Takto si ho môžem vytvárať sama.
(zdroj: Mária Švarbová)
(zdroj: Mária Švarbová)Máš nejaký vzor alebo idol, či už vo fotografovaní alebo v živote?
V mojom živote sú to moji rodičia. Sú veľmi pracovití a idú si od detstva za svojím. Vo fotografickom živote je to Gregory Grewdson a Erwin Olaf, lebo vytvorili gigantickú produkciu v tvorbe fotky a režírujú ju.
Navštívila si vďaka fotografovaniu aj nejaké zaujímavé miesta? Aká krajina alebo miesto ťa očarilo najviac a prečo?
Áno, od januára fotím v Taipei/Taiwan najvačšie spevácke hviezdy. Fotografie sú potom používané a prezentované napríklad na mrakodrape 101 v Taipei. V auguste možno navštívim Peking.
Nemám zatiaľ konkrétne miesto, čo by ma najviac očarilo, na to možno odpoviem, keď viac pocestujem.
Aké sú tvoje plány do budúcna? Zostávaš na Slovensku alebo ťa čakajú nejaké zaujímavé destinácie?
Ako som spomínala, tak možno Peking, ale zatiaľ sa o tom len rokuje. Na Slovensku zatiaľ zostávam žiť. Plánujem pokračovať vo svojej umeleckej tvorbe.
Čo robíš vo voľnom čase?
Rada varím pre priateľa, športujem a milujem filmy každého druhu. Okrem toho sa snažím venovať ľuďom, ktorých mám veľmi rada.
Opíš nám tvoj bežný deň.
Každý jeden deň je iný, neviem opísať len jeden. Ale dajme tomu, že keď vstanem, adminujem, vybavím si maily. Potom začnem retušovať fotku na publikáciu. Neskôr sa venujem kontraktom z galérii. Popri tom všetkom ešte režírujem moje ďalšie projekty. Väčšinou ma ľudia v blízkom okolí poznajú ako tú, čo nič nestíha. Viete, chcem všetko hneď a teraz.
Čím si túžila byť, keď si bola malá?
Jednoznačne módnou návrhárkou a maliarkou. Ale sebareflexívne som sa už veľmi dávno ohodnotila, že by som v tom nebola taká dobrá ako ostatní.
Myslíš si, že sa Slováci zaujímajú o umenie a domácich umelcov? Sú ochotní kupovať umenie?
Ťažko povedať. Väčšinou je moja tvorba populárna v zahraničí. Sme mladá krajina, stále sa aj v médiách opakujú tí istí ľudia. Myslím si však, že sa aj tu nájde zopár nadšencov, čo si radi kúpia umenie od Slováka.
Máš nejaké životné motto?
Odváž sa a uvidíš.
(zdroj: Mária Švarbová)Aký je tvoj najväčší strach?
Odvaha.
Čo ťa dokáže vždy rozčúliť?
Hlúposť ľudí a všetko, keď som hladná.
