Jedeň deň strávený s deťmi z "druhej ruky" vás dokonale vylieči z túžby mať deti z... prvej ruky.
Neveríte?
8:15
Je sobota. Pípa mi WhatsApp. Intenzívne. Jedna správa, druhá správa, tretia, niekde medzi dvadsiatou piatou a tridsiatou ôsmou sa budím a beriem mobil do rúk. Audio správa. Starší z dvojice synovcov má len tri roky, ale už ovláda funkciu, o ktorej som ja donedávna ani len netušila.
„Príď Lenka, šom šmutný, veľmi šmutný. Ja nemám kamarátov, vieš? Kedy prídeš?“ Citové vydieranie v priamom prenose. Zbraň číslo jedna. Nejde pred ňou uniknúť.
Dobrá rada: Zmierte sa s tým.
(zdroj: memegenerator.net)9:15
Vstupujem do jamy levovej. Rafinovane, s darčekmi v rukách. Predpokladám, že to navodí dobrú atmosféru medzi všetkými zúčastnenými a ešte ich to aj zabaví.
Omyl. Atmosféru to nenavodí žiadnu. Mladší (jeden rok) reve už pri dverách, starší sa pridáva, lebo... No lebo je proste parťák s tak trochu dramatickými predispozíciami. S darčekmi sa nehrajú. Ostávajú nepovšimnuté pri použitých plienkach určených na vyhodenie.
Dobrá rada: Nemrhajte zbytočne priveľa času v hračkárstve. Choďte radšej na pivo.
11:15
Blíži sa čas konzumácie jedla, čo v preklade do „ich reči“ znamená:
- Hodinové presviedčanie tých dvoch, že jedlo by sa malo jesť v pozícii sedacej, nie ležiacej pod stolom, ani naháňacej po celom byte.
- Zápasenie o to, na koho tričku skončí viac tekutín a iných čiastočiek jedla.
- Bohapusté klamanie, že ich krúpová polievka je úplne rovnako supiš-pupiš ako dokonalo upečený steak, ktorý čaká na vás.
Dobrá rada: Skúste ich kŕmiť obalení v bublinkovej fólii.
13:15
Kríza! Spánok! Mladší, vystrčený na balkóne, sa na mňa provokačne škerí z kočíka s pohľadom, ktorý vraví len jediné: „Drncaj si ma, koľko chceš, aj tak nebudem spať.“
Na staršieho idem už s premyslenou taktikou. Straším ho, že ak nezaspí, vezme si ho ježibaba. Efekt to ma asi taký, že nasledujúce dve hodiny počúvam prúd opakujúcich sa otázok: „A plečo ježibaba? Plečo? Plečo nie čelt? Plečo?“
Dobrá rada: Je úplne jedno, čo im odpoviete na prvú otázku: „A plečo?“, aj tak to bude viesť len k ďalšej otázke: „A plečo?“. Radšej hrajte mŕtvu rybu. Aj vtedy, keď vám budú pchať prsty do nosa. Vydržte!
15:15
Sme vonku, v civilizácii, toto by mohlo vyjsť. Mohlo... (významná pauza) ... keby na svete neexistovali autá, motorky, bicykle, iní ľudia, iné deti, zvieratá, stromy, kríky, cesty, chodníky, obrubníky... V podstate všetko okolo.
Dobrá rada: Popruhy, popruhy, popruhy!
18:15
Rozbili sme si iba jedno koleno a dvakrát sme vrazili do stĺpa. Raz ja, raz najmladší. Inak žijeme, považujem to teda za úspešne zvládnutú misiu.
Nastáva čas kúpania. Starší má absurdnú fóbiu z toho, že by som sa mu nebodaj opovážila umývať vlasy, mladšiemu je to jedno, hlavne, že má permanentný prísun potravy do svojich úst. Aspoň jeden pozná priority...
Dobrá rada: Penové fúzy zaberajú... Teda len do doby, kým nezistíte, že sa jednému z nich začína z tej peny vyhadzovať celá pokožka.
20:15
Nespia. Striedavo plačú, smejú sa, niekedy oboje naraz, menia to, aby nebola nuda. Umieram, som unavená, chcem ísť spať – už si ani nepamätám, kedy naposledy som šla v sobotu spať skôr, ako sa na obrazovke objavila Lenka Čviriková-Hriadeľová.
Dobrá rada: Pustite jednému zvuk vysávača, druhému nejakú rozhlasovú rozprávku. Až TOTO je moment, kedy skutočne oceníte talent slovenských hercov a... vysávačov.
22:15
Ticho. Všade samé ticho. Cítite sa asi tak o 25 rokov starší, špinaví, vyžmýkaní, K.O. V duchu zakladáte charitatívnu organizáciu, ktorá bude udeľovať výročné ceny všetkým matkám, ktoré toto prežívajú každý boží deň, a je vám dokonalo jasné, že na tie vaše Zorky a Oliverov s modrými očami a ťuťu-muťu vláskami si ešte nejaký ten piatok s radosťou počkáte.
Dobrá rada: Napriek všetkému – užívajte si to. Deti z druhej ruky sú super, lebo... skôr či neskôr ich aj tak musíte vrátiť!
Good job, teta!
