Človek, príroda, veda. Na vzhľade týchto zvierat majú podstatný podiel.
O škorpiónoch a o tom, prečo svietia
Asi by bolo smiešne vybrať sa v noci do púšte, pochodovať s UV svetlom a hľadať škorpióny. Čo však smiešne nie je? Fakt, že takto by ste ich veľmi jednoducho našli. Ich jasná zeleno-modrá farba sa nedá prehliadnuť, ale nie je známe, čo ju spôsobuje. Polemizuje sa, že ich žiarenie v tme môže byť spôsobené kombináciou vedľajších produktov chemických reakcií. Nie je jasné, či škorpióny svietia, aby nalákali k sebe korisť, alebo jednoducho preto, aby rozpoznali svojich druhov. S istotou vieme jediné - tento jav ich robí nesmierne krásnymi.

Svietia tam dole
Ďalším prirodzene svietiacim živočíchom je Aequorea victoria, alebo "krištáľová medúza". Už v roku 1961 vedci našli v týchto medúzach proteín, ktorý produkuje žiarenie pod UV svetlom. Spustila sa vlna genetických modifikácií rôznych zvierat, dešifrovania rozširovania rakoviny a proteín bol použitý aj pri experimentoch s vývojom buniek.

Zatiaľ čo svietiace medúzy nájdeme vo vode, na Novom Zélande majú svietiace červy. Visia v skupinách zo stropov jaskýň, hlavne tých vlhkejších.

Čo nás naučila známa rozprávka
Spomínate si na disneyovku Hľadá sa Nemo? Aj na scénu, kde Dory a Marlin utekali pred beštiálnou rybou? Tak tá skutočne existuje. Známa je aj ako čert alebo čertovská ryba a svoju potravu loví nalákaním na svetlo pripojené blanou k hlave.

Trochu podobná jej je malá bioluminiscentná "dračia ryba", žijúca v hĺbkach oceánu, ktorá má tiež mnoho druhov. Tej však v mnohých prípadoch svieti celé telo. Pri rybách by sme našli mnoho iných príkladov, za spomenutie stojí napríklad žraloček brazílsky alebo zubatka.

A teraz trochu vedy
Všetky doteraz spomínané zvieratá sa vyskytujú v prírode s vlastnosťou bioluminiscencie. Tie, ktoré prídu teraz, však boli geneticky modifikované človekom, a preto sa netrápte hľadaním svietiacej opice či ovce.
Zúfalí pastieri už (možno) nemusia mať strach zo západu slnka. V roku 2012 až 9 oviec v Uruguaji dostalo injekciu s proteínom z medúzy Aequorea victoria a ovce sa tak "rozžiarili." Ako rástli, vyzerali rovnako ako ich sestry, ale vystavené UV svetlu mali žltkastú farbu.

V prípade opíc šlo nielen o aplikovanie už známeho proteínu, ale aj o študovanie Huntingtonovej choroby, ktorá ničí nervové tkanivo. Neoplodnené vajíčka opice boli nakazené vírusom podobným HIV a proteín svietiaci pod UV svetlom pomohol pozorovať dôsledky choroby na opičí mozoček.

Medzi ďalšími zvieratami s vpichnutým proteínom boli napríklad mačky, prasatá, potkany a mnohé iné, viac či menej dôležité pre rôzne výskumy a experimenty.

