Rovno z práce, ešte pred koncom oficiálnej pracovnej doby, sme s niekoľkými kolegami, vyzbrojenými červenými kartami, vyrazili rozhodovať zápas, v ktorom sme zároveň jeden z tímov a zatiaľ je to pre nás debakel a potupa tak na deväť zím.
Húfy ľudí okolo mňa, náhliace sa pešo hore kopcom, mi pripomenuli detstvo a masy kráčajúce na zápas MFK Košice v Čermeli. Ľud je disciplinovaný, jeden druhému sa ochotne uhýba, cudzí ľudia si so vzájomným veľavravným pohľadom rozdávajú cestou hore červené karty. Počasie sa oproti ránu zlepšilo a potíme sa v rifliach a tričkách ako na túre v škole v prírode.
Prišli sme na miesto a pred štadiónom, v ktorom sú len VIP lóže, už čakajú stovky fanúšikov férovej hry. Merčiak by isto podotkol niečo ako: „Snáď budeme môcť po zápase povedať, že toto bojisko bolo pre súpera Waterloo.“ Sám by som to nevymyslel lepšie.
No a k veci, milí športoví priaznivci. Robovia a tí zvyšní reprezentanti z veľkoklubov nám skáču s kolíkmi po píšťalách a ešte na nás žalujú, že nemáme chrániče.
Nebol som ani na jednom z predchádzajúcich gorilích a podobných protestov, ale teraz som to už chcel vidieť. Tú stavbu, v ktorej sa pretočili a preťahali milióny. Chcel som tiež vidieť ostatných ľudí, ktorí odišli z práce skôr, aby zlodejom pripomenuli, že všetkým dobrým dňom bude raz koniec. A hlavne tým, ktoré si z nás milí poslanci urobili v minulosti.
Vypočuť si tých zopár politikov, ktorí ešte nevnímajú kradnutie verejných peňazí ako fajn spôsob privyrobiť si k žobráckemu poslaneckému platu.
Netvárme sa, že to nenahrá nejaké bodíky organizujúcim stranám, ale nič lepšie tu zatiaľ nie je. Už len horšie. A na chvíľu mi aj napadlo, koľko z týchto niekoľko tisíc slušných ľudí by v predčasných voľbách hodilo hlas fašounovi, ale potom som to radšej pustil z hlavy. Rečnil Lipšic a znel strašne nasrato. Ale možno mu v súkromí robí nervy aj prepnutý Daňo, ktorého zastupuje v koksúde s Počiatkom.
Táto pinokiniáda od Majstra Poriadka a Majstra Fu Vnútra nie je už ani výsmech, ale nasratie zblízka do ksichtu občanov. Nesmierne ma vytáča, ako sa pri takomto gigantickom prúseri naďalej snažia s ľadovým fejsom vyblafovať milióny ľudí a bohorovne automaticky rátať s tým, že je tu stále dostatočný počet ľudí, u ktorých sa im to prepečie, lebo buď
a) „Kradlo sa furt, ale teraz aspoň stabilne a ja som tiež minule nechcel bloček, no ta čo“
b) „Ale veď vlaky a vianočné príspevky a takí fešáci sú to“
Kaliňák sa správa ako malý sopliak, ktorý sa všemožne snaží obrátiť pravdu aj proti vlastnej matke a presviedča ju, že tie peniaze jej musel z peňaženky vyfúknuť vietor či čo. Dookola omieľa: “Nie som účtovník.“ No to by si ani nemohol byť, milý Róbert K., lebo na rozdiel od teba, jemu musí všetko SEDIEŤ.
A premiér, ktorý dočista stratil kontakt s realitou už pár rokov dozadu, sa ide vyhrážať, že si z nás budú robiť prdel pokojne až tak dlho, kým náhodou niekomu naozaj neprepne a nebude si to chcieť s nejakým politikom vybaviť násilím ako nedávno v Británii. A kto za to bude môcť? Opozícia. OK, fuh, pripomeňme si ten gif ešte raz.
Slovenskí futbalisti včera do posledného dychu a kvapky potu vzdorovali Angličanom ako už dlho nie a z nich si môže teraz brať príklad celé Slovensko. Fanúšikovia čistej hry pred Bonaparte boli včera nasratí, ale slušní. Skandovali ako jeden muž a na konci si zaspievali slovenskú hymnu so znakom V vo vzduchu.
Zatiaľ stále prehrávame, ale zastavíme ich, bratia. Sviniari to prehrajú na penalty a dajú si sústredenie za mrežami. Príďte zas o týždeň a prídťe aj v sobotu povedať aj náckom, že ich tu nechceme.
