V angličtine sa im hovorí aj falošní priatelia. Sú to slová, ktoré sa v dvoch a viacerých jazykových úplne rovnako alebo podobne píšu a vyslovujú, no každé má úplne iný význam.
Slová, ktoré vám ukážu, že slovanské jazyky sú síce podobné, ale predsa celkom iné:
Szukać (poľ. hľadať)
Poľská klasika tu nemôže chýbať. Miera šoku, ktorý utrpí poľštiny neznalý Čech alebo Slovák, závisí od toho, čo Poliak hľadá. Šéfa, sestru alebo autobus.
Kapusta, kel a zelí
Slovenská manželka pošle českého manžela do obchodu po kapustu. Príde do domov a dostane vynadané. Priniesol kapustu (kel), nie kapustu (zelí).

Stratení v čase
Dohadujete si stretnutie s Poliakom, Čechom, Chorvátom a Rusom? Radšej by som stavila na angličtinu. Inak by ste sa asi ťažko dohodli. V „květnu“ majú Česi máj, Poliaci zase apríl. Chorvátsky "listopad“ (česky november) je október. Ak poviete Chorvátovi, že budete hodinu meškať, nestretne sa to s veľkým pochopením. „Godina“ totiž v jeho jazyku znamená rok. Dohodli ste sa s Rusom na nedeľu a neprišiel? Asi doteraz sedí doma a rozmýšľa, ktorý deň v „nedeli“. V ruštine nedeľa znamená týždeň.
Hladna pića (chorv. studený nápoj)
Horúca, chladná, domáca. Kto sa teší aj tento rok do Chorvátska?

Otrok (slovi. dieťa)
Dialóg slovinskej a slovenskej mamy. „Želiš videti fotografije mojega otroka?” “Ty máš otroka? To sa u vás môže? Aj ja by som jedného chcela. Nemá kto upratovať po deťoch.“
Stolica (hlavné mesto v niekoľkých jazykoch)
Keď sa vás niekto v Poľsku spýta na vašu stolicu, nemusíte sa hneď červenať.

Poprawic/popraviti (poľ. zlepšiť, slovi. opraviť)
Dovoľte mi po(o)praviť vás.
Trudna (slovi. unavená, chorv. tehotná, poľ. náročná)
Jestem trudna, poniewac jestem trudna.

Zapach (poľ. vôňa)
Ten pocit, keď je výraz „pekne zapachate“ komplimentom.
Zabit (rus. zabudnúť)
Rusa sa radšej nepýtajte, čo urobiť s bývalým po rozchode.

Potrava (rus. jed) a jed (slovi. potrava)
Zmýliť si tieto slová môže mať fatálne následky.
Dunaj (slovi. Viedeň)
Ak v Ľubľane zahlásite, že Bratislavou preteká Dunaj, budú na vás veľmi zvláštne pozerať.
Ovocie (rus. zelenina)
Rusko. Jediné miesto na svete, kde si vypýtate ovocie a donesú vám uhorky.
Užas (chorv. hrôza)
Skúste v nejakej reštaurácii povedať, že to tam bolo úžasné. Isto vás aj nabudúce radi privítajú. A napľujú vám do jedla.
Divný (chorv. krásny)
Dve slovenské slečny sa bavia v plážovom bare v Splite. „Predstav si, ten plážový macho za mnou celý deň behá a nakoniec mi povie, že JA som divná.“

Čudný (bulh. úžasný)
Čo by ste si predstavili, keď vám niekto popraje čudesný deň? Ja asi úplne prvú scénu z Harryho Pottera.
Kaditi (slovi. fajčiť)
„Kaditi“ v reštauráciách je zakázané. Našťastie.
Chápe (bulhr. hryzie)
Môj pes chápe. Matiku, fyziku. A občas aj poštárov.

Moriak (bulh. námorník)
„Stredne prepečeného moriaka s hranolkami a zeleninovým šalátom poprosím.“
Spasiteľná žiletka (bulhr. záchranná vesta)
Veľa bulharských slov je prevzatý z iných jazykov, najmä z francúzštiny, angličtiny či nemčiny. No a toto je výsledok.
Pussi (fin. taška /ang. vagína alebo mačiatko)
Neviete, ako zabaviť Angličana v Fínsku ? Pošlite ho kúpiť „megapussi“ (veľkú nákupnú tašku).

Burro (tal. maslo /špan. somár)
Aj románske jazyky sú dosť zradné. Určite na to prídete aj sami, ak sa v nejakom španielskom obchode opýtate: „Donde está el Burro?“. Predavačka vám pravdepodobne odpovie, že jeden stojí priamo pred ňou.
Gift (ang. darček /nem. a nór. jed/ švéd. ženatý)
Germánske jazyky majú podobne ako naše slovanské veľa zrád. Niet divu, keď v jednej krajine „giftom“ niekoho potešíte a v inej zbavíte života.

Retard (fr. neskoro)
“Désolé, je suis en retard!”. Úprimné francúzske ospravedlnenie za meškanie pobaví vo viacerých krajinách.