Cítiš sa ako idiot, pretože všetci, ktorí to už majú za sebou, ti hovoria, že je to len formalita? Opýtali sme sa, ako toto obdobie zvládali oni. A tu je výsledok.
"Až kým do odovzdania práce nechýbali posledné dva týždne, poctivo som svoj čas vypĺňala natieraním plota, pletím buriny zo starkiných paradajok a zašívaním dierok na starých ponožkách. Tri dni pred odovzdaním som 3-krát denne zažila psychické zrútenie a 10-krát som urobila rozhodnutie, že to dám radšej na jesenný termín." (Mirka)
"Po každej strane som zožrala kus čokolády alebo Mozartovu guľu. To bola moja motivácia. Chodila som písať do knižnice a všetci vieme, že študijná atmosféra človeka pohltí. Často som ale odchádzala s dvoma napísanými stranami a išla som sa radšej opiť do Depressa." (Barbara)
"Ja som to vlastne veľmi neprežívala, len ma veľmi bolel chrbát a strácala som zmysel života." (Ria)
"Energeťáky a kávu nepijem, ale vtedy som začala. Prokrastinácia bola samozrejmosťou, až posledné 3 dni som sa hecla a bolo pre mňa vykúpením, keď som sa mohla ísť najesť." (Dominika)
"Tri mesiace som poriadne nevyšiel von, takže som bol prekvapený, keď sa po lete objavil prvý sneh a v obchode už vyskočili Mikulášovia a vianočné ozdoby." (Juraj)
"Drvivá väčšina času počas písania bakalárky bola ťažká prokrastinácia, keď človek robí aj to, čo by v živote nerobil. Napríklad, keď nájde v skrini zrnko prachu, ktoré proste musí utrieť, alebo zrazu pocíti neovládateľnú túžbu pretriediť si poznámky ešte zo strednej. Pila som litre kávy a energeťáku a zistila som, že najlepšie je zapiť kávu energeťákom. S príchodom deadlinu nastupovali malé stresy, ktoré postupne vygradovali až k menším a nakoniec aj totálnym nervovým zrúteniam. A keď sa to človeku celé podarí, tak má pocit, že je Harry Potter na Blesku." (Gabriela)
"S najlepšími kamoškami a zároveň spolubývajúcimi sme záverečné práce písali všetky naraz a to dokonca dvakrát. A to teda boli stavy. Okrem litrov kávy a kíl sladkostí na balkóne sme počúvali neskutočne veľa hroznej hudby. Naša hymna bolo JBMNT od Kontrafaktu v čardášovej verzii. Okrem toho sme chodili na nočné prechádzky a robili šnúry na chodníkoch. V závere už bola naša izba ako sud pušného prachu, kde by bolo stačilo škrtnúť zápalkou a vybuchlo by to, keby sme na to teda mali energiu. Ale na šialené záchvaty rehotu, hodiny prokrastinačného pozerania vines a všetkých mozgoyebov vlastne spomíname celkom dobre. Ak prežijete s kamoškami spoločné písanie diplomoviek, tak už asi prežijete všetko." (Zuzana)
"Počas písania mojich záverečných prác som sa väčšinou nevedela v izbe pohnúť, lebo všade boli noviny, knihy a papiere. Bakalárka a diplomovka boli v pohode, peklo prišlo s dizertačkou, ktorú som dokončovala na poslednú chvíľu. Vtedy som fakt spala asi tak tri hodiny denne, pár dní sa ani nesprchovala, pila výlučne kávu, redbully a hnusné sladké vody, ktoré teraz nemôžem ani cítiť, a bola som úplne vyšinutá. Ani si nechcem spomenúť na to, ako som vtedy vyzerala, "voňala" a správala sa." (Viktória)
"Ja som nemal stres, všetko som stihol tak, ako som mal. Odovzdal som bakalárku do AISu, vytlačil som, zviazal som. A potom som zistil, že som zabudol preformátovať text. Pre lepšiu orientáciu v teoretickej časti som mal mená autorov a publikácií boldom. Školiteľ mi zakaždým pripomínal, že to tak byť nemôže. Povedal som mu, že za tie dva mesiace to určite opravím. On na to, že zabudnem. Ja že nie, nie som predsa idiot. Ako sa ukázalo, som idiot." (Tomáš)
"Presne týždeň pred tým, než som mala odovzdať diplomku (a keď som, samozrejme, mala dokončenú ledva 1/3 z nej), sme sa rozišli s mojím dlhoročným frajerom. Čiže moje písanie vyzeralo asi takto: polhodinu sedím za kompom a snažím sa skĺbiť prokrastináciu a písanie a druhú polhodinu revem v posteli za stratenou láskou a dodrbaným životom." (Renáta)
Takže neboj, ešte si na tom dobre. A stihneš to! Iba žeby nie.
100 vecí, ktoré robíš namiesto toho, aby si písal diplomovku Čítajte
