Maturita = formalita, alebo prvá vážna skúška dospelosti?
Nech už sme pracujúci, vysokoškoláci, alebo sme maturitný sloh dopísali len včera, všetci sme pri skladaní "skúšky z dospelosti" mali tie isté pocity. Doteraz si spomíname na to, ako sme s pripnutou zelenou stužkou na oblečení čakali, kým budeme môcť ukázať, čo sme sa za tie štyri roky (ne)naučili.
A prebiehalo to nejako takto:
1. Týždeň pred písomnými testami sme matury vôbec neriešili.
"Mám toľko času, ktorý seriál si pozriem ako prvý?"

2. Potom nastala chvíľková panika a prehľadávanie skrine.
Ktorá baba pred maturitami neriešila svoj plánovaný outfit? A chalani to, či ešte zapnú sako zo stužkovej?

3. V škole učitelia pravidelne zadávali maturitné testy z minulých rokov.
Aj keď nám sa nezdalo dôležité to, ako by sme napísali maturitný sloh spred štyroch rokov, ale to, ako napíšeme tento.

4. Deň pred maturitou už začínalo prihárať.
A bojovalo v nás odhodlanie prejsť si za noc všetky tie staré testy.
5. Alebo je dôležitejšie sa poriadne vyspať?

6. Všetci sme mali spolužiaka, ktorý si ráno privstal a usiloval sa na internete nájsť uniknuté výsledky testov.
"Viete, keby náhodou."

7. Po príchode do školy sme sledovali rozdelenie do tried a komisií.
A spoločne špekulovali, pri kom a od koho sa bude dať opísať.
8. Pred maturitným testom sme sa snažili tváriť cool.
Ale vo vnútri nami lomcovala nervozita.

9. Naše učiteľky tiež vyzerali dosť vystresovane.
Prečo? Kvôli komisii z iných škôl. Jedna vec je strápniť sa pred svojimi, ale trapas pred cudzími sa neodpúšťa.
10. Nezabudli nám niekoľkokrát zdôrazniť, čo a ako treba v odpoveďovom hárku vyplniť.
Aj tak sa vždy našlo pár ľudí, ktorí sa to potom opýtali. A aj niekto, kto to celé úplne pokazil. Vtedy sme už celkom rozumeli tomu, prečo boli učiteľky také vystresované.

11. Pri rozdávaní papierov sa aj z najväčších ateistov stali modliaci sa kresťania.
Jedným očkom sme sledovali spolužiakov, ktorí sa tvárili úplne v pohode. Ale určite aj oni vo vnútri prechádzali tým, čo my.
12. Potom sme si prečítali text, ktorý nedával vôbec žiadny zmysel.
A všetci dookola sme sa tvárili úplne rovnako.

13. Nahrávky na teste z cudzích jazykov vedeli byť parádne nezrozumiteľné.
A neprispelo k tomu ani to, že spolužiak sediaci pred nami práve začal trpieť akútnym kašľom.
14. Ak nám po dopísaní testu ešte stále ostávalo niekoľko minút času, prechádzali sme test a rozmýšľali, čo by sa dalo zmeniť.
A potom sme zistili, že sme to mali radšej nechať tak.
15. Následne sme rozmýšľali, ako si nenápadne overiť odpovede u spolužiaka.

16. Pri cigarete za jedálňou sme si kontrolovali správne odpovede.
O ktorých niektorí počuli prvý raz.


17. Po prečítaní slohových tém sme si skúsili predstaviť, čo za ľudia ich vymýšľajú.
Všetci mali v našich predstavách na tvári zlovestný úškrn a takto si len kompenzovali svoje traumy z detstva.
18. Formulovanie myšlienok nikdy nebolo obtiažnejšie.

19. A minúty nikdy neplynuli rýchlejšie ako pri písaní slohu.
Najlepšie nápady prišli vždy nakoniec. Alebo ešte lepšie, do odovzdaní papiera.
20. Jediným svetlým bodom bolo, že sme sa aspoň na chvíľu stali stredobodom pozornosti celej rodiny.
Všetci chceli vedieť, ako sme na maturitách pochodili. A my sme nemali to srdce povedať im, že nič moc.

Ale to úplne najlepšie na záver: Keď si na toto všetko spomenieme o rok, dva, tri, desať... Uvedomíme si, že všetci mali pravdu a že to bola v porovnaní so všetkým, čo život po strednej škole prináša, naozaj len formalita.
