Váha ide hore…
Vždy som nenávidel zubárky, pretože tie mrchy musia mať za každú cenu pravdu. Zubárka mi tvrdí, že si zle čistím zuby, ja sa jej snažím protirečiť tým, že som si pred polrokom kúpil medzizubnú kefku. Ale ako hovorím, neoplatí sa hádať, pretože mrcha má eso v rukáve. A tým esom myslím röntgen, na ktorom mi ukáže, ktoré zubné priestory som zanedbal.
S váhou to býva podobne. Postavím sa na váhu a ona hlási: „Gratulujem! Pribral si!“
Milá váha, zase buď trochu objektívna, tieto čísla bývajú skreslené, veď som ešte nebol na záchode! Aha, vlastne bol. Tak to je prúser.
Ale oblečenie tiež niečo váži, tak si vyzlečiem tričko, nohavice, vyzujem dreváky. Váha sa pohne o dve desatinné čísla dole. To je všetko? Spodné prádlo dolu, ponožky dolu. A nič! Váha stále hlási: „Gratulujem! Pribral si!“
Je predsa po sviatkoch…
Boli sviatky, tak treba počítať so škodami. Lenže problém je, že Vianoce boli v decembri a ďalší týždeň už je Veľká noc. Ak sa blíži ukrižovanie Krista, už sa asi nemôžem vyhovárať na to, že som oslavoval jeho narodenie.
Dával som si novoročné predsavzatie, že schudnem, ale s kupónmi do McDonaldu idú všetky predsavzatia do prdele. V istom momente som si uvedomil, že to je celé vlastne odrb a na kupónoch nič neušetrím, pretože si v skutočnosti kupujem jedlo navyše. Veď kto normálny by si pýtal k veľkému menu kuracie nugety? Áno, videl som tie dokumenty, áno, viem, že na táckach sú kalorické tabuľky, ale do McDonaldu sa chodí hrešiť. A nepotrebujem si spôsobovať výčitky svedomia.
Kultúra sadla
Hovorím si, trochu tuku nie je problém, veď aj Meghan Trainor spieva, že si netreba robiť starosti pre svoju veľkosť. Dokonca aj redaktorka na Buzzfeede píše o tom, že neexistujú obmedzenia v obliekaní bez ohľadu na postavu. Ja tlieskam dievčatám za ich odvahu, ale odvaha a sebareflexia sú dva odlišné pojmy.
Evidentne nie všetci majú také šťastie ako Beyoncé, ktorá má sadlo s perfekcionistickými sklonmi a ukladá sa do estetickej podoby. Ja keď priberiem, tak moje telo si zachová rovnomerný podvyživený tvar, bohužiaľ v okolí pása a brucha nastáva dramatické stúpanie.
Keď hovorím ľuďom, že potrebujem schudnúť, tvária sa prekvapene, pretože svoje špeky rafinovane schovávam. Bacuľky, dám vám radu, miesto crop topu dá vašim krivkám estetickejší tvar oversized oblečenie. Aspoň do momentu, kým ešte na tele pôsobí oversized dojmom.
Dôležitá je vôla...
Nedá sa nič robiť, musí sa ísť cvičiť. Nainštaloval som si Endomondo do iPhonu a išiel som behať okolo dostihovej dráhy. Bežím, bežím, na čele sa mi objavili prvé kvapky potu a zrazu neviem, ako sa to stalo, sedím na obrubníku a fajčím.
Môj tip: Ak idete behať, neberte si so sebou cigarety.
Behanie nie je nič pre mňa, skúsim niečo iné. Kamarátka mi povedala, že ona chodí na špeciálnu jogu, ktorá jej veľmi pomáha. Tak som nalomený išiel s ňou.
Až na mieste som pochopil, že tá joga jej nepomáha v redukcii tukov, ale v emocionálnom a spirituálnom zmysle. Kamarátka sa totiž na jogu chodí vyplakať. Okrem klasických cvikov sme sa objímali a hladkali, uvedomovali sme si sebalásku a ďalšie dôležité veci, na ktoré sa zabúda. Aj mi to pomohlo, aj ja som si poplakal, ale skúste počas emocionálnej očisty spraviť stojku na hlave. Na záver sme ležali so zavretými očami a meditovali, inštruktorka na nás hodila deku, kamarátka pod dekou plakala a ja som zaspal. Zobudil som sa na to, ako mi inštruktorka zvoní tibetskými zvončekmi pri hlave.
Z jogy som odchádzal emocionálne znovuzrodený. A stále tučný.
Vegánstvo je cesta…
V poslednej dobe mám taký pocit, že neexistuje problém, ktorý by sa nedal vyriešiť buď vegánstvom, alebo kokosovým olejom. Preto som sa aj ja rozhodol, že spravím niečo pre seba a dám sa na cestu vegánstva.
Vegánstvo má ale jeden problém, a to je chuť. Akože môžete si dať cheesecake z našľahaného tofu, ale to nie je cheesecake, to je utrpenie. Pokúsil som sa spraviť hummus podľa receptu na foodblogu, ale skoro mi zhorel ručný mixér, pretože na blogu nikto nepísal, že cícer sa má mixovať s vodou z konzervy.
Preto som si nahnevaný povedal, že nebudem sa riadiť foodblogmi, ale budem si robiť jedlo podľa seba. A vegánstvo som upgradol na vyššiu verziu, pretože ku každému receptu som pridal niečo extra, čo by vegánov nenapadlo. Bulgur hneď lepšie chutí, ak ho uvaríte v hovädzom vývare, vymyslel som si recept na vegánsku brokolicovú polievku s kyslou smotanou a ku quinoi som pripravil špeciálnu prílohu. Bravčovú panenku.
Nie som v tom sám…
V boji s kilami navyše pomáha, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorí bojujú s podobným problémom. Preto sme s kamarátom založili spoločenstvo tukového prstenca, aby sme sa vzájomne podporovali. A hneď sa mi žije ľahšie, pretože ak sa mi niekto zdôverí, že sa v noci trepal z domu taxíkom do najbližšieho nonstop McDonaldu, nezožierajú ma myšlienky za to, že som zožral veľkú Milku.
Aj sme spolu chodili na plaváreň, dali sme si dve dĺžky a potom sme si sadli do výrivky, aby sme klebetili o našich známych aj menej známych. Viem, máme svoje rezervy, ale aj prvé kroky k bazénu sa dajú považovať za úspech a dôležité sú aj realistické očakávania. Ja rozhodne neočakávam, že z nás bude na prvýkrát Martina Moravcová.
Ale tento problém trápi aj celebrity. Doteraz som nechápal, čo ten milión subscriberov vidí na Gogovi. Pár expertov z reklamy sa snažilo vysvetliť, že jeho diváci sa s ním môžu ľahko stotožniť. Ja som bol v tom, že jeho diváci sú asociáli mimo reality, ktorí sa celý čas hrajú hry za počítačom.
Ale potom som si pozrel jeho video, kde sa priznáva k tuku na bruchu a si hovorím: „Gogo, súcitím s tebou!“
Nádej zomiera posledná...
Stále verím, že jedného dňa sa kocky na bruchu ukážu. Ja dokonca verím, že ich mám, aj si ich viem nahmatať. Jediný problém je, že ich nie je vidieť, lebo sú obrastené tukom. Rozhodol som sa vzdať cukru, ale to som nevedel, že cukor sa nachádza vo všetkom, čo spôsobuje potešenie. Takže sa budem musieť vzdať nielen sladkostí, ale aj alkoholu.
Včera som sedel v podniku, kde kamaráti pili víno a ja som popíjal čaj. Hovorím si, že k tomu čaju by sa niečo ešte hodilo.
Hm, asi rum.
