Narodili sme sa v 80. a 90. rokoch.
(zdroj: SME.sk)Deti z Generácie Y sa začali rodiť v rokoch veľkých zmien. Pád režimu, rozdelenie Československa, vznik kapitalizmu na Slovensku, to bolo obdobie, kedy zaužívané pravidlá prestali platiť a spoločnosť prešla veľkou transformáciou aj v spôsobe myslenia. Naši rodičia pochádzajú väčšinou z Generácie Babyboomers, ktorí svoje detstvo a časť dospelosti prežili v totalitnom režime, ktorý zrazu padol. A naši rodičia sa okrem výziev kapitalizmu museli popasovať aj s našou výchovou.
Vyrástli sme na internete.
Počas nášho detstva začali na trh prichádzať tehly značky Nokia a modemy s dial-up pripojením, z ktorých naskakovala husia koža. Internet nám však otvoril brány do nového sveta, ktorý spôsobil revolúciu v písaní referátov do školy a pokles návštevnosti knižníc. Dnes s rýchlejším a dostupným internetom vstrebávame informácie prevažne z online prostredia, či už ide o recepty, návody alebo určenie diagnózy v prípade choroby. Stále sme však na tom lepšie ako deti z Generácie Z, pretože my sme si užívali hranie počítačových hier, zatiaľ čo oni sa na YouTube pozerajú, ako ich hrá niekto iný.
Máme väčší prehľad.
Máme prehľad o dianí doma, vo svete, pretože informácie nikdy neboli dostupnejšie. Okrem správ však konzumujeme aj obsah, ktorý vytvárajú naši priatelia a preto máme dokonalý prehľad o ich životoch. Zmysel otázky „Čo máš nové?“ stratil svoj význam a miesto toho sa prihovárame vetou: „Videl som na Facebooku, že si...“
Sme závislí na technológiách.
Loading
...Odkedy smartphony nahradili mobilné telefóny s WAP prehliadačmi, naše životy sa začali odohrávať na dotykových obrazovkách. Dnes existuje aplikácia na každý aspekt nášho života, či už ide o aplikácie na randenie, cestovanie, horoskopy, menštruačné cykly, alebo aplikáciu, ktorá pomenuje súhvezdia na oblohe. Zahodili sme denníčky a miesto toho blogujeme, fotoalbumy zase nahradil Instagram.
Aj keď to vyzerá, že pomocou aplikácii zariadime všetko, našou Achillovou pätou je vybitá batéria, zlý signál alebo podnik bez wifiny.
Naše kariérne začiatky sú po vypuknutí krízy.
V roku 2009 vypukla ekonomická kríza, ktorá opäť zmenila pravidlá hry. Nájsť si po škole uplatnenie bolo ešte náročnejšie kvôli šetreniu firiem a veci ako 13. a 14. plat, bonusy a zvyšovanie platov boli pre nás cudzie slová, keďže panovali argumenty: „Je kríza, musí sa šetriť.“ Naši rodičia si museli zvyknúť na uťahovanie opaskov, ale my ani netušíme, ako to vyzeralo v čase rozpuku slovenskej ekonomiky.
Aj keď dôsledky krízy pomaly utíchli, stále veľa ľudí z Generácie Y má problém nájsť si zamestnanie alebo sa osamostatniť.
V práci sa riadime heslom: „Rob to, čo ťa baví.“
Od vypuknutia krízy sa stala zmena vo vnímaní pracovného prostredia a do popredia vstúpili aj iné priority ako výška platu. Zatiaľ čo naši rodičia strávili väčšinu života v jednom zamestnaní, pre nás to je nereálna predstava. Uvedomili sme si, že život je príliš krátky na to, aby sme ho trávili v zamestnaní, ktoré nás nebaví a kladieme dôraz na kolektív alebo kreativitu v zamestnaní.
Vďaka internetu môžeme v princípe robiť hocičo hocikde. A ak sme na to nenašli dostatočnú odvahu, môžeme si pozrieť na YouTube premotivovaných start-upistov, ktorí nás presvedčia o tom, že nič nie je nemožné.
Sme nočnou morou pre nadriadených.
Ďalšou našou črtou je nerešpektovanie autorít. „Počúvaj ma, ja som starší,“ prestáva platiť, keď máte Google.
Toto sa prenáša aj do našich pracovných vzťahov a keďže sme zvyknutí si odpovede nachádzať sami, dlhoročné skúsenosti nás tiež nezaujímajú a viac rešpektujeme blogerov ako profesionálov.
Sme egocentrickí.
(zdroj: Tublr.com)Generácia Y sa niekedy označuje aj ako Generácia Me. Na internete sme kedysi fungovali pod anonymným nickom na Pokeci, ale dnes na sociálnych sieťach sa všetko točí okolo nás, lebo v self-prome nepoznáme hranice. To vedie k tomu, že v online prostredí o sebe vytvárame obraz, aby sme sa zapáčili iným a často tej predstave prepadneme. Pretože ak to ľudia lajkujú, integrita ide bokom.
Dospievame pomalšie.
Od rodičov si často musíme vypočuť: „Vieš, čo som ja robil v tvojom veku?“ Naši rodičia si do tridsiatky našli stále zamestnanie, osamostatnili sa, mali svadbu a potom plodili deti. Oni však žili v dobe, keď sa im o prácu a bývanie postaral štát, my sa musíme postarať sami o seba a niekedy nám musia pomôcť práve rodičia. A ešte do tejto neistoty priviesť dieťa? Preto sa deti dnes plodia nešťastnou náhodou a nie plánovaním.
Ak si však z rodičov nerobíte ťažkú hlavu, skúste sa pozrieť, čo vo vašom veku robil David Bowie.
Nepozeráme toľko televíziu.
Zatiaľ čo predošlé generácie boli ľahko ovplyvniteľné masovými médiami, na Generáciu Y nemajú až taký vplyv, pretože si sami vyberáme, čo chceme sledovať a čítať. Televíziu sledujeme len okrajovo a sme zvyknutí pozerať do viacerých obrazoviek naraz. A aj keď je sťahovanie z torrentov nelegálne, za trestný čin by sa dala skôr považovať kvalita programov, ktoré nám slovenské televízie ponúkajú.
Sme zodpovednejší k životnému prostrediu.
Časy, keď na všetok odpad stačil jeden smetný kôš, sú nenávratne preč. Naučili sme sa uvažovať nad tým, čo vlastne hádžeme do smetného koša a či by sa nevedelo nájsť iné využitie. Preto do našich domácností pribudli ďalšie tri koše a naučili sme sa separovať.
Naše nákupné správanie je ovplyvnené tiež zodpovednosťou a zrazu na trhu pribúdajú značky, ktoré kladú dôraz na to, že ich produkty nevyrábajú deti, nevyužívajú palmový olej alebo netýrajú zvieratá.
Pre nás však aj staré veci majú zmysel a slovu „haraburda“ sme dali vznešený názov vintage. A opäť sme sa zamilovali do bicyklov, ktoré na rozdiel od áut neubližujú životnému prostrediu a je z nich pevnejší zadok.
Sme tolerantnejší.
Našej generácii sa otvorili hranice a my sme mohli cestovať. Na rozdiel do našich rodičov, ktorí žili v strachu, sme mohli vyraziť na dovolenky, študijné pobyty, pracovné stáže a pozrieť sa na veci zvonku a zažiť si rozmanitosť. Preto je Generácia Y tolerantnejšia oproti predošlým generáciám voči homosexuálom, cudzincom a iným menšinám.
Snáď sa to ukáže aj vo voľbách.
