Nie tak dávno vyšla pre počítače a konzoly hra Armikrog. Nie je zlá, no všetci sme si pri nej spomenuli na jej duchovného predchodcu – nesmrteľný The Neverhood.
Milovali sme ju a tu je 9 dôvodov prečo:
1. Originálny svet
Nič podobné sme predtým ani potom nevideli. V úvode sa prebúdzaš v miestnosti so zamknutými dverami, veľkým kladivom na stene a červeným tlačidlom. Keď ho stlačíš, stane sa niečo iné, než si pravdepodobne čakal.
Celý svet Neverhood je úplne odtrhnutý od reality. Rastú v ňom gigantické hríby, budovy sú krivé a je preplnený vynálezmi ako od šialeného vedca.

2. Claymotion – plastelínová animácia
To, čím je hra naozaj ojedinelá na poli počítačových hier, je spôsob, akým je animovaná. Je totiž kompletne celá vytvorená ručne, z plastelíny. Tvorcovia postavili svet v štúdiu, osídlili ho plastelínovými figúrkami a rozpohybovali ich tradičnou stop-motion animáciou.
Musela to byť nesmierna piplačka, no výsledok stojí za to.

3. Pútavý príbeh
Na začiatku sa ocitáme v koži Klaymana – plastelínového pandrláka, ktorý je už na prvý pohľad stratený, zmätený a bez výrazného charakteru. Z diskov, ktoré rozhádzal po svete týpek Willie, sa hráč postupne dozvedá, o čo vlastne v Neverhoode ide. Zistí, ako bol stvorený kráľom s budovou namiesto hlavy, ktorého zvrhol jeho zlý syn Klogg. Aj to, že je jedinou šancou na jeho záchranu.
Znie to otrepane, ale opak je pravdou. Svet Neverhoodu má naozaj prepracovanú mytológiu a dej plný zvratov. No nechcem prezrádzať a pokaziť tak zážitok tým, ktorí hru nehrali.

4. Bizarné postavy
Hlavného hrdinu, ktorý nie je hrdinom v pravom zmysle slova, už poznáme. Okrem neho sa vo svete Neverhoodu kdesi skrýva zbabelý a večne hladný Willie, ktorý vyzerá ako mimozemšťan, naháňa vás veľká zelená príšera a v boji proti zlému Kloggovi, uzurpátorovi sveta, vám pomôže obrovitánsky robot so slabosťou pre plyšového medvedíka.
Plejádu charakterov dopĺňa množstvo bizarných, niekedy vtipných, inokedy pomerne desivých postavičiek.

5. Svojrázny humor
Tvorca hry Doug TenNapel a jeho tím evidentne disponujú dobrým zmyslom pre humor. Tí, ktorí ste ju hrali, si určite pamätáte množstvo gagov, akoby vytrhnutých z najlepších epizód Looney Tunes.
Jeden príklad za všetky: ultimátnym trollingom zo strany tvorcov je sekvencia, v ktorej musíte Klaymanovou spomalenou chôdzou prekonať zdanlivo nekonečnú chodbu, popísanú dejinami sveta, len aby ste na jej konci našli disketu a mohli sa znovu pustiť do zdĺhavého klikania, predstavujúceho cestu späť.

6. Jednoduchá hrateľnosť
Dôvod, pre ktorý sa hra, pôvodne určená pre dospelých hráčov, stala takou obľúbenou u detí, je určite jej jednoduchá hrateľnosť. Ide o adventúru, pri ktorej potrebuješ iba ľavé tlačidlo myši. Postavu presúvaš klikaním, rovnako ako vykonávaš všetky ostatné činnosti.

7. Logické hádanky
Napriek tomu, že hra je zábavná a hrá sa ľahko, občas vám postup skomplikujú logické hádanky. Tie sa ťahajú naprieč celým svetom. Tiež si hral Neverhood s papierom a ceruzkou po ruke?

8. Čudesný soundtrack
Osobitnou zložkou hry, ktorú možno nazvať časom overeným umeleckým dielom, je hudba. Zložil ju Terry Scott Taylor a dokonale dopĺňa bizarnosť hry. Je šialená, nezabudnuteľná a dlho ju nedostaneš z hlavy.
Naposledy si ju možno pamätáš z Paneláku, ktorý ju pravidelne používal v scénach z baru. Asi to bolo jednoduchšie a lacnejšie, ako si najať skladateľa, ktorý by niečo zlepil na synťáku alebo čo...
9. Možnosť voľby
Keďže je Neverhood postavený na jednoduchom princípe, na ktorom stojí väčšina veľkých príbehov, a teda na súboji dobra so zlom, je v ňom prítomná možnosť voľby. Z toho vyplýva, že podľa rozhodnutia, ktoré urobíš, môžu nastať v hre rôzne závery.
Vec, ktorá je dnes vo videohrách veľmi populárna, použili tvorcovia Neverhoodu už v roku 1996.