
Keď som uzatvoril stávku, že schudnem z 85 kíl na 73, naozaj som veril, že to zvládnem. Veď takú váhu som mal rok predtým (keď som 2 mesiace písal diplomku a učil sa na štátnice a nič iné v podstate ani nerobil). Tiež som veril svojmu ohodlaniu a sile vôle (hlupák). A hovoril som si, že keď už sa nebudem môcť spoľahnúť na moju vôľu, potiahne ma kamarát/osobný tréner (aspoň to som myslel správne). Okrem spomenutého som však na takú drastickú zmenu váhy potreboval nasledovné:
- značnú dávku sebazaprenia
- úplne zmeniť jedálniček
- zmeniť povolanie
- odsťahovať sa na vidiek
- vypýtať si niekoľko rád od ochotného brethariána

- dať sa na paleo
- vzdať sa paleo a prejsť na krabičkovú diétu
- vzdať sa krabičkovej diéty a prejsť na IF
- zistiť, čo je to IF
- vzdať sa IF a dať sa na tvrdé drogy
- PROFIT
Ale teraz vážne
Úspech sa ospravedlňuje ľahko. Úspech robí z psychopatov vizionárov, z autistov géniov a z vrahov hrdinov. Snaha ospravedlniť neúspech vždy vyznie ako výhovorka. Ja svoj neúspech ospravedlňovať nebudem. Skôr chcem vyzdvihnúť zopár vecí, ktoré mi táto snaha dala:
O váhe
Zistil som, že to, koľko človek váži, v skutočnosti nehovorí o ničom. Áno, existuje BMI, no z vlastnej skúsenosti viem, že prvé tri kilá som dal dole ani nie za 10 dní a potom som skoro nechudol. Pritom som postupne zvládal väčšie a väčšie záťaže, miesto pôvodných 5 kilových činiek som si brával 7 kilové. Na váhe sa to však nijako neprejavilo. Cítil som sa v kondícii, pevnejší aj silnejší a to bez ohľadu na číslo, ktoré ukazovala váha.
O strave
Zistil som, že omnoho dôležitejšie ako jednorázovo vypustiť istý druh potravín, je získať návyk jesť zdravšie. Prestal som chodiť na menučka (soté + ryža + UHO), radšej som uprednostnil jedlá založené prevažne na zelenine, ľahké stráviteľné potraviny, ktoré ma neodpálili na pol dňa. V mojej predpísanej diéte (ktorú som nedržal ani deň) som mal 3x denne mäso, prevažne kuracie prsia a ryby. Bolo veľa dní, keď som nemal mäso vôbec a nijak to neovplyvnilo môj tréning alebo energiu.
O cvičení
Zistil som, že omnoho dôležitejšie ako si jednorázovo kúpiť permanentku, je vypestovať si návyk a radosť z cvičenia. Boli dni, kedy som cvičenie jednoducho potreboval, boli dni, kedy som sa musel prinútiť a boli dni, kedy som kvôli práci/času/cestovaniu tréning vypustil. No teraz, keď už de facto skončil čas, keď by som mal cvičiť, stále chodím cvičiť. A neplánujem prestať.
15.10. boli presne 3 mesiace, odkedy som stávku uzavrel a so sestrou sme zhodnotili, že som ju prehral. Takže už sú to 4 týždne, čo nepijem a ďalších 8 týždňov ma ešte čaká. :-) Držte palec!
Fotka na záver
