Pred dvoma týždňami som vás volal na stand-up Silné reči, že bude sranda. Vy ste neprišli, ale ja som tam išiel, lebo som sa konečne chcel zasmiať na niečom inom ako Rostasovi s pridusenými šteniatkami alebo klipoch, kde si nádejné slovenské speváčky mýlia lízanky so sklom na budovách.
Keď prídeš na stand-up do Nu Spiritu tesne po ôsmej, šanca, že nájdeš dve miesta na sedenie, je menšia, ako stretnúť Kotlebu v Slovenskom národnom. Tak sme si dali pivo, opreli sa o bar a čakali na začiatok.
Na Stand-upe sú podstatné dve veci. Aby bol človek na pódiu vtipný, alebo aspoň smiešny a aby ho divák dobre počul. Tu sa dostávame k základnému rozkolu: Stand-up sa robí pre ľudí, ale bohužiaľ naň chodia ľudia.
Vystúpenie sa začína a vtedy si začnem všímať, ako veľmi sedlácky je náš národ. Dokonca aj za 10 či 12 eur vstupného.
Kolegyne
Od 9 do 5 sa im v robote huby nezastavia a za ten čas vyriešia všetky problémy ich basic bitch sveta. Najaktívnejšia z nich objavila žáner standup comedy a to je teraz trendy, tak nakúpila lístky. A je tam Jano Gordulič a ten je veľmi svojským spôsobom hot. Veľmi svojským.
Sedia si tri pri barovom pultíku a sú jasné od prvých dvoch viet, ktoré odznejú na pódiu. Smejú sa na každom jednom vtipe a čo spravia? Polohlasne ešte v tom záchvate smiechu ho zopakujú, LEBO ŠAK SME HO NEPOČULI, NIE? Fakt, dievky akoby prvýkrát počuli vtipy ako také. Jedna si zapisuje hlášku do telefónu. Veľmi vtipná bola, áno.
„Baby, jak to bolo? Musím si dať status!“
Čašníčka ide okolo a dámy chcú drinky, samozrejme.
„Hmmm, čo si dáme, baby? (polohlasne) Caipirinhu? Hmmm, né, na to nemám chuť, Piňacoladu asi. Vy si čo dávate?“
„Asi mochitkoo.“
„Hmm, žeby mochitko? Heej, dám si tiež!“
„Ja nééévieeeem...“
Medzitým, ako si mrochty nahlas vyberali drinčíky, ušli mi kvôli nim dve pointy a skoro aj ruka na ich tváre. A kto ťa musí automaticky nasrať, keď stojíš pri bare a na stôl pre tri grácie sa o chvíľu nesú tri dúhové poháre?
Barman
Ten je v tom chudák nevinne, len preto, že ľudia vo všeobecnosti nepremýšľajú v širších súvislostiach ako “kýchol som si – utriem si sopeľ“. Jasné, moja, som nesmierne rád, že vaše mixované lentilkové gebuziny mi o chvíľu budú hučať pri hlave v šejkri. Lebo nakoniec to aj tak nebude to mochitko. Alebo jasné, preskosmliečkomdvacukry si opýtaj. O ôsmej večer. Nech to na mňa hučí zo všetkých strán a nepočujem ani vlastné nadávky v duchu. Lebo si to nemôžeš objednať pred začiatkom. Alebo medzi vystúpeniami. Alebo cez prestávku v polovičke. Nie. Si bezohľadná krava a o tebe je tento text.
Kámo, sto rokov som ťa nevidel!
Pri bare zbadáš známu tvár. Sám si už vypil dosť na to, aby si doslova vykríkol jeho meno a k tomu tri nepodstatné vety o tom, ako ste sa dlho nevideli a si rád, že je tu a čo ty tuuuu a poď na jednooo.
Stenu dáme preč, jupí.
Lenže, ty dement, si zabudol, že si na akcii, kde sú aj iní ľudia a chcú počúvať toho, čo stojí na pódiu. Kecáš, dávam ti šancu dohovoriť vetu, že sa uvedomíš a skončíš. Nedá sa. Prídem za vami: „Kámo, môžete sa, prosím, nerozprávať? Dik.“
Ty povieš presne to „Jasné, jasné, sorry, hej už som tiško, sorry...“, ktoré v kombinácii s tvojím opojeným stavom znamená, že môžem začať odpočítavať sekundy, kým začnete zas. Začali ste zas. Ešte raz ťa slušne posielam niekam do ticha a potom budem musieť tam, odkiaľ si po 9 mesiacoch vznášania vyliezol. O chvíľu už idete obaja niekam doprdele. A že vľúdne slovo neplatí. Bod pre milého mladého hejtera.
Vtipnejší vyhráva
Najžoviálnejší čávo v partii. Pripitý. Ten oblastný vtipálek, ktorý má na všetko odpoveď. A má ju aj v hľadisku. Z nejakého dôvodu mu napadlo, že stand-up je vlastne dialóg a prepásnuť šancu doplniť humoristu svojím džoukom bude skvelý nápad. Väčšinou to dopadne tak, že:
- Nikto sa nesmeje
- Nikto sa nesmeje a ešte si z teba vystupujúci spraví srandu
- Nikto okrem tých, čo sedia pri tebe, ťa aj tak nepočuje, čo vedie k bodu 1 až 2. Nerob si hanbu a nabudúce choď na open mic ukázať, aký si čávo.
Ale aby ste vedeli, vás mám trošku rád a keď sa budete snažiť byť v komentároch vtipnejší ako ja, budem na vás dobrý, aj keď sa vám to nepodarí.
A ak mi neveríš, príď sa pozrieť zajtra o ôsmej na Silné rodinné reči do Nu Spirit Clubu a tradične, keď mi povieš heslo „chlpaté päty“, kúpim ti borovičku podľa môjho výberu.
