Sedím nejakým nedopatrením v BARONe na Obchodnej, konzumujem pri futbale akciu 3+1 Captain Morgan a cítim sa ako na tlačovke po zápase. Odvšadiaľ blýska nejaká osemmegapixelová škatuľa s popukaným displejom.
Slovo „selfie“ sa stalo Oxford Dictionaries Word of the Year 2013. Akože slovo roka 2013, pre tých, čo v zadnej lavici nedávali pozor a teraz si píšu mená na Facebook v azbuke. Človek by si pomyslel, že slovo selfie a všetko, čo zastupuje, vyprchá podobne rýchlo ako všetky tie trendy kokociny, ktoré potom osviežovač.sk točí dookola dva mesiace, aby na tretí povedal, že je to definitívne out a fail. A tradične, nič pravda.
(zdroj: #utrpenie)Neuveríte, ale kedysi v dávnych časoch, keď si Kardashianka nefotila ksicht 18x denne, ale poctivo natáčala porno, sa tento typ fotky volal autoportrét a nikomu z neho neje*alo. Keď si si chcel odfotiť pamiatku, odfotil si si pamiatku. Keď si si chcel odfotiť ksicht kvôli nejakej grimase a poslať kamošovi, alebo kvôli akémukoľvek inému DÔVODU, použil si funkciu autoportrét. Teraz tvoja fotka Eiffelovky vyzerá tak, že je tam špic Eiffelovky a 90% obrázka zakrýva tvoja rapavá tvár a zvyšky foie gras na tvojich umastených lícach.
Potom si už len nejako hmlisto pamätám, ako sa Ellen DeGeneres odfotila na Oscaroch s hereckými hviezdami v hodnote slovenského HDP a niekto niekde ešte dávnejšie predtým prvýkrát povedal to slovo.
Selfíčka sa stala symbolom individualizmu, lásky k sebe samému a zdravej sebaprezentácie. Rozumej nekonečného samožerstva, neznesiteľnej plochosti a bezvýznamného vyškierania sa do displeja telefónu.
A tak popri chlastaní akciovej Nicolausky zničíte 20 minút večera štelovaním 10 ľudí do 5 palcov displeja, aby ste si zajtra mohli povedať: Ej, bazmeg, dobre bolo, šak akú peknú fotku máme odtiaľ. 28 fotiek.
Never get full retard ako dievky vo videu.
Skupinové selfíčky v baroch môžeme rozdeliť do troch základných prístupov. Dva sme pomenovali podľa zvieratiek, aby to bolo jednoducho zapamätateľné:
Kŕdeľ husí
Sedím pri stole, cucám ten rum s kolou a predo mnou sa ľudia sediaci za dlhým stolom sformovali do veľkého „V“. A už je to tu.
Najaktívnejšia zo skupiny, selfie executive manager, vyťahuje čarovný aparát, ide na druhý koniec stola, naťahuje ruku pred seba, ako najďalej to ide a cvakne. Skontroluje.
„Ešte ráz!“
Skontroluje.
„Evaa doľává troškú…“
Cvakne ešte sedemkrát.
„Dóbré.“
(zdroj: Defenzívny stredopoliar)
(zdroj: flickr.com/wackybadger)Leví kráľ
Pitie s kamošmi v bare je v podstate ako svadba. V priebehu osláv sa zrazu zavelí: Dáme selfiíííí! A už to ide. Každý s každým.
Teraz my všetci. Teraz iba nás 15. Teraz my, čo sme sa narodili v júli. Teraz všetky, čo máme v mene -ová. Teraz všetci, čo boli kojení do 2 rokov. No a ešte raz všetci naraz. Táák.
Pozícia Leví kráľ sa hodí, ak vás nie je veľa a chcete sa odfotiť z nadhľadu. Lebo po prvé, akože máte nadhľad, cha-cha a po druhé, lebo z podhľadu ste všetky rovnako škaredé mrochty a potom podľa fotky neviete jednoznačne určiť, ktorá brada je čia.
(zdroj: Mladý Vladko Weiss)
(zdroj: youtube.com)Bleskozvod
V momente, keď sa selfie-profíci začali s telefónmi pred ksichtom cítiť ako Tyrannosaurus Rex, nejaký chytrák vymyslel selfí-tyčky. Možno som prílišný detailista a puntičkár a možno viac kár ako puntič, ale TO VÁM OZAJ NEPREKÁŽA, ŽE CEZ POLOVICU FOTKY ZAVADZIA TYČ? Takže nakoniec z fotky 16 škaredých ľudí máme fotku 14 škaredých ľudí a dvaja majú cez ksicht tyčku. Nádherní ste. Ako by vás jedna mater mala. So svojím bratom.
To, že si robíte selfíčky, má vlastne aj pozitívne následky. Môžem sa na vás smiať. A fotiť si vás pri tom, ako sa fotíte. Opäť už dnes vo vašom obľúbenom bare.
