1. Ihrisko
Žiadne postranné čiary, a už vôbec nie rovná plocha. Hrali ste všade, kde bolo aspoň trocha priestoru. Nevadila vám ani polmetrová tráva. Bránkovú čiaru tvorili dva kamene alebo tričká, vzdialené od seba presne toľko krokov, ako na druhej strane. A aj keď sa vám už párkrát vypomstilo mať ihrisko pri ceste, hrávali ste tam napriek tomu, že ste už prišli o pár futbalových lôpt
2. Spoluhráči
Dvaja najsilnejší z partie losovali kameň-papier-nožnice a ten kto vyhral, mohol si k sebe zobrať spoluhráča. Nie vždy vás bol párny počet, a tak tím s menším počtom hráčov dostal náskok o dva góly. Nestriedalo sa, hral vždy každý a počas zápasu sa už nemohol pridať nikto. A ani prestupovať z jedného tímu do druhého, pretože tvoju spoluhráči boli v tej chvíli tvoja rodina.
3. Brankár
Najpomalší bol vždy v bráne, aj keď tam byť nechcel. Po pár góloch sa však mohol prestriedať so spoluhráčmi. Keď vyhadzoval či kopal od brány, lopta nemohla prejsť za polovičku ihriska, inak prepadla súperovi. Na rukách nemal rukavice ako slávni brankári v telke, ale hocijaké, ktoré našiel doma. Aj zimné, pracovné, chirurgické. Ak mal niekto na sídlisku naozajstné brankárske, doma ich nemal takmer nikdy, lebo si ich od neho všetci požičiavali. A on si s nimi za odmenu mohol zahrať. Alebo sa z času na čas objavilo naozajstné brankárske eso a toho chcel každý.
4. Kopačky
Najslávnejšia obuv našej generácie. Stále sme kupovali nové, lebo po piatich zápasoch už mali zošúchané štuple.
(zdroj: Facebook - Kopačky)A kto mal pumy, najky alebo adidasy, bol kráľ. Aj keď s nimi nevedel dobre hrať.
5. Lopta
Všetci ste mali shitné lopty zo supermarketov, ktoré sa už po dvoch zápasoch zmenili na vajce a bolo im vidieť dušu. Na každom sídlisku sa však našiel borec, ktorý mal značkovú loptu a stále ste ho otravovali, nech vám ju požičia. Daň bola rovnaká ako pri rukaviciach – mohol si s vami zahrať.
6. Tri rohy – jedenástka!
Ak išla lopta za pomyselnú bránkovú čiaru od brankárovho spoluhráča, kopalo sa aj tak od brány. Ak sa to však stalo trikrát za zápas, útočiaci tím kopal penaltu.
7. Penalta
Okrem trojnásobného rohu sa kopala len vtedy, ak niekto zahral rukou. Bolo jedno, či to bolo pri tele a bolo jedno, či si sa hádzal o zem ako Cristiano Ronaldo, keď ťa sfaulovali. Kto spadol či plakal, bol lúzer a zbabelec.
8. Mená hráčov
Na začiatku zápasu ste si povedali, kto ste aký tím a kto sa ako voláte. Manchester, Chelsea, Barca či Real. Nemecko, alebo Brazília, Portugalsko či Anglicko. Beckham, Ronaldinho či Zidane. A kto mal dres jedného z týchto borcov, bol pán. Až kým daný hráč nespravil nejaký fail, vtedy bol dres s jeho menom hanbou.
9. Skutočné mená hráčov
Namiesto toho ste sa oslovovali Tlsťoch, Bombardér, Slimák, Korytnačka, Delostrelec alebo nadávkami. Najmä keď niekto netrafil z jedného metra prázdnu bránu.
10. Útočníci
Každý chcel byť v útoku a tak to aj na ihrisku vyzeralo. Väčšina čakala vpredu na prihrávku a ostatní si to pri vlastnej bráne odmakali. Alebo sa vykašľali na to a všetci čakali pri bráne na prihrávku. Ofsajdy neplatili, hrať sa mohlo hocijako a v obrane dobrovoľne nechcel byť nikto. A tak všetko ostávalo na brankárovi, čo vysvetľuje, že ním nikto nechcel byť.
11. Koniec zápasu
Zápas ukončili len tri dôvody:
• Tma, keď ste už nevideli na loptu
• Sused, ktorému ste loptu kopli na balkón a už vám ju nevrátil, alebo vám ju vrátil prepichnutú
• Keď ten, komu patrila lopta, musel ísť domov
12. Nervy tvojej mamky
Lebo „Kto ti zase bude kupovať nové nohavice, keď sa trepeš po tom betóne jak blázon a prederavíš ich?“ a „Som ti hovorila, že tie fľaky na kolenách od trávy nejde vyprať!“
Ak by si chcel svoje futbalové spomienky premietnuť do piesne, skús Nohavicu.
