1. Schovky
Na schovávačku sa hralo najlepšie, keď bola tma. Skrývali sme sa za autá, kríky, paneláky a už vtedy sa z nás vykľuli cheateri, keď sme si s kamošom vymenili mikiny. Ten, ktorý počítal a hľadal, bol dokonale zmätený a keďže si vás pomýlil, musel počítať odznova.
2. Škôlka
Panáčik z kociek nakreslený na chodníku, ktorého poznalo každé decko. Hádzali sme kamienkom a na ktorú kocku padol, tú sme museli preskočiť. Hru sme si postupne upgradovali skokom na jednej nohe či rôznymi zmutovanými tvarmi panáčika. Sadisti.
(zdroj: Instagram @jardadrak)3. Vidličky, lyžičky, nože
Jeden z nás bol otočený tvárou k stene a hovoril čarovnú formulku „vidličky, lyžičky, nože“. Keď ju dopovedal, otočil sa. Ostatní sa z diaľky snažili dostať k nemu tak, aby ich nevidel pohnúť sa. Koho uvidel, musel sa vrátiť na štart a kto sa ho dotkol ako prvý, mohol lyžičkovať.
4. Na fízlov a zdodejov
Rozdelili sme sa na dve skupiny, pričom vždy boli hádky o to, kto bude policajtom, keďže takmer všetci chceli byť zlodejmi. Utekali sme do neďalekej hory, starých budov, skrývali sa za autá, do vchodov a za kríky. Jediným pravidlom bolo, že si nesmel odísť domov na obed a hra sa neskončila, až kým policajti nepochytali všetkých zlodejov. Niekedy sa chytanie neobišlo bez násilia, za čo ste sa s kamošmi nebavili ďalšie dva dni.
5. Naháňačky
Klasika, ktorú vám neskôr dovolila hrať aj učiteľka na telesnej, keďže ničím iným vás nevedela prinútiť k rozcvičke. Jeden naháňal ostatných a koho chytil, ten naháňal ďalej. „Si!“
6. Hádaj, na čo myslím!
Ty si si vymyslel vec a ostatní sa pýtali, pričom si na ich otázky mohol odpovedať len „áno“ alebo „nie“. Aby bola väčšia sranda, hádali ste, na KOHO myslím alebo ste k veciam pridávali aj prídavné meno. A skús len tak uhádnuť sfetovaného dikobraza, ty macher.
7. Guma
Dvaja si dali okolo nôh gumu, a jeden cez ňu preskakoval. Pri prvej úrovni bola guma na členkoch, pri druhej na kolenách a pri tretej na páse. Chceli ste to vylepšiť, tak ste mali aj štvrtú a piatu úroveň – na ramenách a na krku, ale keďže ju nikto nevedel zvládnuť kvôli fyzikálnym zákonom, vrátili ste sa k pôvodnej verzii.
8. Hry so švihadlom
Už ťa nudilo skákať si cez švihadlo sám ako autista, a tak si do toho zapojil kamošov – krútil si švihadlom po zemi okolo seba a oni ho museli preskakovať. Kto nepreskočil, nahradil ťa.
To isté sa dalo robiť, aj keď ste boli len traja. Dvaja stále oproti sebe a krúžili švihadlom, ktoré si v strede preskakoval. Dodnes si pamätáš to štípanie, keď sa ti zarylo do nôh.
9. Honzíku, Honzíku, kolik je hodin?
Možno si to poznal v slovenskej podobe, ale česká znela krajšie. Honzík stál otočený chrbtom, alebo so zaviazanými očami a ostatní, podobne ako pri Vidličky, lyžičky, nože, stáli na štartovej čiare niekoľko metrov od neho. Každý sa postupne pýtal Honzíka, koľko je hodín a ten odpovedal napríklad:
dva myšacie – mohol si spraviť dva kroky o veľkosti tvojho chodidla
tri kačacie – mohol si sa pohnúť o dva kačacie kroky, čiže si čupel na zemi a išiel
štyri račie – štyri pohnutia končatín smerom dozadu
jeden zajačí – skok, ale čo najväčší!
Kto sa dostal k Honzíkovi ako prvý, vyhral. Honzík ale mohol byť aj troll a posielať ľudí nielen dopredu, ale aj dozadu. A tým sa tvoje šance na víťazstvo rapídne znižovali. Takže vždy bolo lepšie byť s Honzíkom zadobre.
10. Plávala rybička po Dunaji...
... A stratila farbu: červenú!
Vtedy si musel nájsť hocijaký červený predmet a dotknúť sa ho, vtedy si bol v domčeku a ten, čo vetu vyslovil, ťa nemohol chytiť.
11. Vybíjaná
Na telesnej si ju neznášal, ale keď si bol v kruhu ozasjstných kamošov, hral si ju rád. Buď ste boli rozdelení na dve družstvá, alebo jeden proti všetkým – ten, ktorého sa snažili vybiť, bol v kruhu.
12. Miki/Bomba/Strela alebo iné slovné variácie tejto hry
V každom regióne sa volala inak, a predsa ju poznal každý. Medzi dvoma „kapitánmi“ stojacimi oproti sebe boli ostatní kamoši. Kapitáni do nich hádzali loptu a snažili sa ich vybiť z hry. Pri hádzaní hovorili slová:
Miki – loptu gúľali po zemi a každý jej musel medzi nohami urobiť tunel. Kto nestihol, vypadáva
Bomba – kapitán povedal toto slovo a všetci museli zastať. On sa otočil chrbtom k partii a hodil loptu. Koho trafil, vypadol.
Strela – najnudnejšia časť, lebo ti pripomínala už vyššie spomínanú vybíjanú a tým aj telesnú.
13. Bago
Jednoduchá hra mladých futbalistov – jeden v strede sa snaží chytiť loptu a ostatní si prihrávajú tak, aby sa mu to nepodarilo. Na jeden alebo dva dotyky, takže to nebolo až také jednoduché, ako sa mohlo zdať.
14. Krvavý dedko/Krvavá Mery
Kamoš pošepkal číslo kamošovi, ktorý ležal na zemi. Ležiaci stále dookola hovoril temným hlasom „Prešla prvá hodina, krvavý dedko ešte spí...“, pričom stále pridával o číslo viac. Ostatní sa prechádzali do kruhu okolo neho a keď prišlo na číslo, ktoré mu kamoš pošepkal, krvavý dedko sa dvihol a s krikom začal naháňať ostatných. Koho chytil, ten bol nový krvavý dedko. Alebo krvavá Mery.
Inak, vieš čo sa stane, keď o polnoci prídeš pred zrkadlo a trikrát zakričíš KRVAVÝ DEDKO?
Príde za tebou matka a povie ti, že nie si normálny a mal by si vyhľadať odbornú pomoc.
15. Pukátko/Pľuvátko
Každý rok nastali tie dva týždne, keď sme si z domu nepozorovane zobrali kartónik z toaleťáka, alebo odrezali hrdlo plastovej fľaše, natiahli naň balónik a najstrašnejšia zbraň detstva bola na svete. Darmo vás mamky varovali, že keď si tie trnky a kamene trafíme do oka, môžeme oslepnúť.
16. Guličkovky
Raz si Jožo odvedľa kúpil na jarmoku guličkovú pištoľ a bol najväčší frajer. Trvalo ti pol roka, kým si rodičov presvedčil, aby ju kúpili aj tebe. Ale podarilo sa, a keď si vystrieľal všetku muníciu, hľadali ste žlté guličky po zemi a na chodníku. Lebo zásobník si chcel mať vždy plný! A kto dostrelil najďalej, bol nepísaným kráľom sídliska.
Stále to však boli lepšie hry ako predstavil Ruda z Ostravy.
