O štadióne na Pasienkoch sa hovorí, že tam chodievajú trénovať kozmonauti z NASA, lebo tam nie je žiadna atmosféra. Po celovíkendovej pražskej kalbe bol nedeľný zápas proti Trenčínu o 14:00 ideálny spôsob, ako sa vrátiť naspäť do sveta reality – na dve hodiny si pozrieť niečo typicky slovenské, priemerné, odfláknuté – ideme na ligu!
Od zápasu som nemal žiadne očakávania. Netušil som, ako tímy stoja v tabuľke, akurát som vedel, že Trenčín to minulý rok celé vyhral a mohol by to byť možno aj trošku dobrý zápas.
Keďže niektoré hlavné ťahy MHD zasrali pochodujúci za miešanie sa do života iným ľuďom, bál som sa, že to nestihnem načas, ale mesto mali začať spamovať až o 14:30, takže som to len tak-tak vykryl. Už cestou na zastávku mi prišlo blbo. Hlavne za všetky tie deti, ktoré nemali páru, čo sa to deje a kam ich ich milujúci rodičia priviedli. Všade balóniky a transparenty s divnými heslami. O tom ale neskôr.
Po príchode na štadión ma zaujal krásny bilbord, ktorý mal akože vyburcovať fanúšika a podporiť jeho lojalitu k domácemu tímu.
(zdroj: Utrpenie mladšieho dorastu)Vždy, keď vidím čosi podobné, snažím sa vcítiť do myslenia ľudí, čo niečo také vymysleli. Bolo to zadanie pre ôsmakov na slovenčine? Alebo „Ten slogan vymyslí bratranec...“? Alebo „Vytiahneme z klobúka náhodne niekoľko slov a tie, ktoré sa budú rýmovať, dáme na konce veršov...“?
No pardon, ale počas ranného srania vymyslím desať lepších a to sa ani nebudem snažiť. Ale zase, čo čakať od športových kreatívcov? Poviem vám.
Stojíme v rade na pivo Starobrno, pred nami a za nami mnoho fanúšikov v klubových farbách a oblečení. Jedno, čo z duše nenávidím, sú náckovia a ich akože nenápadné prejavy tej chorej pomýlenej ideológie. Z mojich adolescentných výletov za ligou v Košiciach si pamätám, ako tamojší Ultras v 88. minúte vždy oduševnene skandovali „Osem, osem, osemdesiatosem!“ No ale odolaj záľube v symetrických číslach. No a v tom rade stojí pán v strednom veku, na pohľad slušný tata peknej rodiny v belasom tričku. Na tričku má nápis
Výnimočný klub
Výnimočné jubileum
88
1919 – 2007
Povedz mi, kto už prekristovepäty na tejto zemeguli oslavuje 88. výročie niečoho? No jedine náck*k*ti. Zle mi bolo a to ešte neodpískali začiatok zápasu.
(zdroj: Pán prsteňov: Tri veže)Čo sa týka spomínanej atmosféry, zopár ľudí na krytej tribúne, zopár na ovále z druhej strany a za bránkami akcia „Seď sám v celom sektore“. Bez duše jak pokazený bicykel. Z času na čas bolo počuť nejakých troch 10-ročných nadšencov s bubnom a to bolo milé, také detské, úprimné, inak žiadni hooligans, ultras, debils, holohlavans vypatlans, žiadne chorály, ani ŠK Slovan belasá Bratislava (čo mi konkrétne dosť chýbalo, lebo som z východu naučený dirty verziu). Kde je tá obávaná belasá špachtla, či čo to majú za spolok? A teda vraj tam bolo cez 2 000 divákov. Stále mám väčšiu sledovanosť, muhahahaaa.
(zdroj: Z nefungujúcej časomiery si kupujem samohlásku "a")K zápasu veľmi v skratke: 0-0, nejaké dve-tri tyčky, jedna spojnica, jeden fajnový brankársky zákrok, šmatlavá obrana Slovana a nedotiahnuté akcie Trenčína. Keby to nestálo 6 eur a nehralo sa to na Pasienkoch, nerozoznal by si ten zápas od šlágra kola medzi TJ FK Vyšné Opátske a Giraltovcami v III. Lige VsFZ. A čím to je? Priemerným fanúšikom, ktorý je všade rovnaký.
Toto je pár spoločných čŕt návštevníka z oválu prvoligového štadióna a báčika stojaceho za zábradlím v dedine, kde je viac futbalistov ako zvyšného obyvateľstva:
- Fanúšik vidí lepšie. Aj keď je 88 metrov od šestnástky, JE JASNÉ, že to jelito to nasimulovalo a nohy by mu za to dolámal. To nevadí, že chlapcovi trčí holeň z lýtka, simulant!
- Fanúšik väčšinou nemá ani bledý šajn o hre. Jednoducho nevie. Ja ako človek, ktorý hrával futbal, povedzme poloprofesionálne, tie situácie z pohľadu hráča poznám. Nedá sa vždy všetko optimálne. Tí frfloši z publika ťa insta vyp*čujú za čokoľvek, čo z tribúny vyzerá ako najjednoduchšia vec na svete, ale oni proste nevedia.
- Fanúšik priam čaká na to, aby si mohol zanadávať. Na futbal sa zásadne nechodí baviť. V takom Anglicku chodia na zápasy celé rodiny, zabaviť sa, zaspievať si chorály, pozrieť si špičkový futbal. U nás chodí mindžovať od prvej do 90.+ minúty a keď sa náhodou podarí akcia, len si zahundreme, že no konečne to tam ten flákač za*ebal a aj tak je to manekýn a nezaslúži si ten plat.
- Fanúšik si na zápas donesie balík slnečnicových alebo tekvicových jadierok, vylúska to na zem a určite si ten bordel nevezme so sebou domov.
Po zápase som sa motal Námestím SNP aby som nasal tú fajnovučkú atmosféru všetkých tých dobrých ľudí, ktorí cítia neskutočnú potrebu vysvetliť nám, zástupcom kultúry smetí, ako sa má žiť. Nechcem sa mi už o tom rozpisovať, iba sa spýtam:
Koľko z tých ľudí sa zišlo aj na Hlavnom námestí týždeň predtým, keď sa pochodovalo za ľudskosť?
A vypichnem zopár individualít túlajúcich sa mestom:
- pán v zelenom tričku Ľudová strana Naše Slovensko
- soplák s rodinou v mikine DETEKTOR
- malé, asi 10-ročné dievča, ktoré tam família dotiahla s DVOMI BARLAMI
(zdroj: Boh je láska)Požehnaný pondelčok prajem. +
