Je milión dôvodov, prečo začať s chudnutím (celkové zdravie, lepší pocit sám zo seba). Sú ale veci, ktoré ti o chudnutí nikto nepovie a niekto by ti ich určite mal povedať.
1.) Stojí to peniaze
(zdroj: Pixabay.com)3-mesačná permanentka do posilňovne má stala 200 eur. Začal som kupovať kvalitnejšie potraviny, takže ma bežne stoja aj dvakrát toľko, ako v časoch, keď mi bolo viac-menej jedno, čo kupujem. Na raňajky už nemávam bagety/croissant/tresku+rožky. Robievam si vajíčka so zeleninou. A ak náhodou nestíham raňajky doma, v meste ma málokedy stoja menej ako 3,5 eura. Navyše, po tréningu by som si mal dávať proteínový shake s aminokyselinami pre lepšiu regeneráciu a takéto kombo vyjde aj na 4-6 eur.
2.) Stojí to čas
(zdroj: Pixabay.com)Cvičím tri razy do týždňa, aby to malo jednoducho nejaký efekt. Kým sa dostanem do Petržalky (z centra, kde robím, alebo Ružinova, kde bývam), rozcvičím sa, zamakám a dostanem sa naspäť domov, zoberie to aj 2 a pol hodiny. Skôr než som začal cvičiť, ani som netušil, že mám toľko voľného času. Na druhej strane, do konca októbra si so mnou nikto nemôže utorky a štvrtky plánovať večerný program, pretože som jednoducho vo fitku a cvičím.
3.) Stojí to kus hrdosti a sebazaprenia
(zdroj: Pixabay.com)Idem poslednú sériu náročných cvikov, mám pocit, že vypľujem dušu, že idem na milión percent a jednoducho, že už by aj stačilo. Tréner na mňa kričí, že to zvládnem: "Ideš, makaj!" Mám chuť ho poslať do psej matere, hodiť činky na zem a ísť sa osprchovať. Všetko ma bolí a nechcem si predsa ublížiť, nepotrebujem AŽ TAK makať. Nenávidím celý svet, nenávidím seba, pýtam sa, načo som sa na to dal a preklínam deň, keď sa mi to zdalo ako DOBRÝ nápad.
Ale potom urobím posledné opakovanie, teatrálne hodím činky na zem, tréner ma pochváli, povie, že som dobre makal. Podáme si ruky a ja odchádzam s pocitom, že som opäť posunul svoju hranicu o niečo ďalej.
