Vonku pripaľuje už druhý týždeň asi 1400 stupňov Celzia a ty máš problém udržať si v chode základné životné funkcie. Prestávaš pomaly veriť v karmu, horoskopy, šamanov a prítomnosť spravodlivosti v tomto svete, keď odrazu to príde.
1. Po zobudení počuješ najkrajšiu vec na svete. Dážď.
(zdroj: rainymood.com)2. S rozlepenými očami hltáš každú kvapku, obdivuješ jej tvar, premýšľaš nad blahodarnosťou tekutín pre ľudský organizmus.
3. Lenže s rozlepenými očami znova zaspíš a ďalšie dve hodiny sa ti nechce ani vstať. Ale ani zaspať. Pomaly začínaš nenávidieť TEN ZVUK PADAJÚCICH KVAPIEK.
4. V každej miestnosti musíš odrazu zapáliť svetlo, aby si si videl čo i len na nos. Alebo na kávu. Minimálne dvojlitrovú.
5. Cestou do práce ti topánkovník ponúka dve varianty obutia: Premokavé a premokavejšie.
6. Už to začína. Prestávaš mať rád ľudí. A obzvlášť posledných dvadsaťdva vodičov, vďaka ktorým máš v topánkach práčku so žmýkačkou.
7. V autobuse je klimatizácia odrazu účinná až príliš. Skombinuj to s mokrými nohami. A premočeným lístkom.
8. Po vystúpení z autobusu preskakuješ mláky asi takto.
9. Než nespravíš neuvážený krok vpred a všetko to schnutie v autobuse vyjde nazmar.
10. Náladu ti nezlepšuje ani tvoj dáždnik, ktorý sa radšej rozhodol odletieť do teplých krajín.
11. Alebo fakt, že dáždnik jednoducho nemáš.
12. Pri pokusoch o vyvetranie domácnosti potom zachraňuješ všetku elektroniku v okolí piatich metrov od okna.
13. Nehovoriac o tom, že po samotnom akte máš v byte stále teplo + vlhko.
14. Tak sa liečiš proti depresii z tekutiny. Najlepšie tekutinou.
15. Aby si mohol znova rýchlo zaspať a snívať o...
