Všetci ho oslovujú v ženskom rode pod prezývkou Klóda, aj keď má v občianskom uvedené meno Peter. Už 24 rokov sa na javisku mení na popovú divu. Na premenu na ženu mu stačí ilúzia vytvorená make-upom, kostýmom a parochňou. Zmenu pohlavia odmieta, pričom jeho najväčšou devízou sú dlhé chudé nohy s veľkosťou chodidla 5. Nikdy nezažil šikanu či psychické problémy a nepotrebuje sa definovať škatuľkou transsexuál / gay / muž / žena, aby vedel, kto vlastne je.
Porozprávali sme sa spolu v striptízovom klube (bývalom kabarete), v ktorom začala jeho kariéra kabaretnej umelkyne.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Chodíš v podnikoch na pánske záchody alebo na dámske?
Podľa toho, ako vyzerám. Ale väčšinou na dámske. Lenže oni sa ma na záchodoch aj tak zľaknú, takže je jedno, či idem na dámske, alebo na pánske. Aj v civile nosím make-up, raz som takto vpálila na pánov a hneď niekto na mňa spustil: „To ste sa slečna pomýlili!“ A ja som iba hrubým hlasom zrevala: „NIE!“
Aký je podľa teba rozdiel medzi travesty a transsexuálom?
Travesty je vystúpenie za umeleckým výkonom. Transsexuál je napríklad muž, ktorý sa cíti ako žena a podstupuje už liečbu hormónmi.
My z travesty nechceme, aby nás škatuľkovali do úchylnej pózy, lebo v dnešnej dobe sme niekde úplne inde. Niektorí ľudia si myslia, že si natiahnem pančuchy na seba a som z toho vzrušená, ale to je blbosť. Celá ženská stránka je za účelom umeleckého výkonu.
V minulosti musel na začiatku nášho vystúpenia kabaretier vysvetliť, čo to je travesty. Ľudia mali na začiatku rôzne očakávania a čakali napríklad aj striptíz.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Seba vnímaš ako ženu, alebo muža?
Nerozmýšľam nad tým. Mala som ponuky, aby som si dala spraviť prsia alebo sa nechať preoperovať, že to celé zaplatia z televízie, lebo o tom chceli natočiť reláciu. Ale ja som sa pýtala: „Prečo? Však tú ilúziu dokážem vytvoriť aj bez plastickej operácie.“
Takže ty si gay, čo sa oblieka za ženu?
Nie. Celé to vnímam z iného pohľadu, z toho umeleckého. Nechcem sa škatuľkovať.
Kedy si začala navštevovať mamin šatník?
Moja mama by ti na toto odpovedala, že som odmala mala veľký vzťah k móde a vkusu. Vraj už učiteľky v materskej škôlke vedeli, keď mali niečo oblečené, že im viem povedať, či to majú dobre, alebo zle.
Nevnímam, že by som s niečím začínala, pre mňa umelecký svet začal už od detstva. Už od šiestich rokov vystupujem v divadle, kde som mala šatňu s kostýmami. Bolo to pre mňa prirodzené.
Jediné, čo som si uvedomovala ako decko, bolo, že som iný človek. Ale nikdy ma to netrápilo, lebo za chvíľu mi bolo jasné, kde som a čo som. A moje šťastie bolo, že som mala rodičov, ktorí ma vedeli pochopiť, podržať a nikdy mi v ničom nebránili.
“„Moje šťastie bolo, že som mala rodičov, ktorí ma vedeli pochopiť, podržať a nikdy mi v ničom nebránili.“
„
V rodine si kto ako prvý všimol nejaké odchýlky?
Moja rodina s tým žila odmala a nikdy sme to nejako neriešili. Otec ma vždy volal miláčik, moja mama ma sprevádza dodnes na vystúpenia a hovorí, že je na mňa pyšná a nemá sa za čo hanbiť. A bratovi synovia ma jednoducho volajú teta.
Keď sa to tak vezme, nebola som iba gay, ale bola to ešte náročnejšia kombinácia, keďže sa ešte prezliekam za ženu a robím travesty. Žiadna trauma sa nekonala, u nás to bolo také... iné. Mama mi nenadávala, otec sa za mňa nehanbil a brat, keď ma videl prvýkrát na vystúpení, mi povedal: „Ani som nevedel, že mám takú peknú sestru.“
Nikdy si nenavštevovala psychológa?
Nie, načo? Aby som psychológom radila, čo majú robiť s ľuďmi? Nikto z môjho okolia nemal psychické problémy zo svojej inakosti, ani problémy v rodine. Gay nemusí byť automaticky psychicky labilný a mať psychické problémy. Toto iba vytvárajú médiá, keď si nejaký gay podreže žily a oni to potom nafúknu.
Jedna sexuologička, s ktorou som sa stretla pri natáčaní, ma potrebovala zadefinovať a povedala, že som určite transsexuál. Ale psychicky úplne v poriadku.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Zažila si si povinnú vojenskú službu?
Moje šťastie v nešťastí bolo, že môj otec bol vojak z povolania. Bola vtedy možnosť odísť z vojny na civilku, tak som to využila. Ale aj tak som na vojne strávila sedem a pol mesiaca. To som si však nemohla odpustiť škandál, keď som bola v Čechách, v Brne. Na rozkaze ráno sa ma vojín pýta: „Co to děláte?“ A ja na neho s púderničkou v ruke mu hovorím: „Však sa maľujem, veď je ráno, nie?“ Všetci sa potom smiali.
“„Gay nemusí mať automaticky psychické problémy."
„
A na vojne sa ti ako darilo?
V pohode, všetko som si absolvovala. Nikdy mi nerobilo problémy si ráno zacvičiť. Jediný, kto mal zo začiatku možno zo mňa šok, bol veliteľ útvaru, ale potom to bol tiež strašný kamarát. Niekedy počas služby mi potom dali strážiť decká. Po páde režimu to už nebola taká typická vojna, už to bolo celé uvoľnenejšie.
Videla si niekedy seriál M.A.S.H.?
Videla. Ja a Klinger nemáme nič spoločné. Vôbec sa tam neradím.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Kedy vzniklo umelecké meno Claudia?
V kabarete musíš mať umelecké meno, ale Claudia som bola ešte predtým, než som začala vystupovať. Toto meno mi dala jedna modelka, ktorá tak nazvala aj svoju dcéru. Pod skratkou Klóda ma teraz poznajú všetci.
Celá kariéra sa mi rozbehla po vojne. Začalo to modelingom. Môj bývalý priateľ bol režisér a zoznámil ma s rôznymi ľuďmi zo showbiznisu. Učila ma jedna slávna modelka, ktorá na mne zbadala, že zo mňa niečo bude. Začínala som pánskou prehliadkou, ale potom som už robila iba dámske prehliadky a fotenia ako žena. Celé to začalo zhodou náhod, keď som bola v správnom čase na správnom mieste.
Kedy si sa prvýkrát nahodila do ženského oblečenia a vyšla suverénne z domu na ulicu?
S jednou modelkou dávno. Bolo to celé z recesie, robili sme si srandu, že by sme mohli vyskúšať, ako zareaguje okolie. Išla som ku nej, nahodili sme sa a išli sme von. A to bola sranda, že mňa vtedy balili viac ako ju.
“Na rozkaze ráno sa ma vojín pýta: „Co to děláte?“ A ja na neho s púderničkou v ruke mu hovorím: „Však sa maľujem, veď je ráno, nie?"
„
Ako si sa od modelingu dostala k travesty?
Prišla som na konkurz a nikdy nezabudnem, ako ma postavili k tyči, lebo museli vidieť, či sa viem hýbať a ako vyzerám. Hneď prvý večer si ma nechali, aby som sa pozrela, ako to tam chodí. Potom mi dali kontrakt na päť rokov.
Práve tento striptízový bar bol kedysi kabaretný podnik, kde sa nerobili iba travesty show, ale vystupovali tu tanečnice a tanečníci, robili sa ohňové show.
Ale to sa nedalo dlhšie ako päť rokov, pretože som musela vystupovať každý večer a bola to strašná makačka.
Musela si si prejsť nejakým tréningom?
Mali sme chalana, ktorý nás viedol a nikdy sa nepustilo číslo von, pokiaľ nebolo nacvičené. Absolvovala som hodiny pred zrkadlom v tanečnej sále a musela som cvičiť všetky tie ťahy a gestá.
Dnes už sme tak zohratí, že si nacvičené číslo iba raz zopakujeme a ideme.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Ako vyzerajú tvoje kabaretné vystúpenia?
Imitujem napríklad Vondráčkovú, Cher, Ilonu Csákovú, Evu Pilarovú, Lizu Minnelli, Madonnu, Věru Bílú, Vrtichovú. Podarilo sa mi s niektorými z nich aj naživo vystupovať. S Helenou Vrtichovou sme dokonca spolu robili aj divadlo a mali sme scénku, že sme obe vystupovali na pódium a ľudia mali hádať, ktorá je tá pravá.
S ktorou z týchto dám sa najviac stotožňuješ?
Kedysi dávno som začínala s imitovaním Ilony Csákovej a ona je jeden vynikajúci človek. Zoznámili sme sa, keď sme mali šnúru v Tatrách a hneď sme si sadli. S jej číslami som v tom období mala najväčší úspech.
Najviac precítiť však viem asi Evu Pilarovú. Málokto odspieva Montiho čardáš a ju mám tak nacvičenú, že aj keď vystupujem na playback, na konci vystúpenia nemám dych. Jej pohyby, mimika a jej typické trasenie hlavou je fakt ťažký zaberák. To, čo ona odspieva, neodspieva nikto. Veď ja mám problém, aby som to dala na playback.
“Keď ma brat videl prvýkrát na vystúpení, povedal mi: „Ani som nevedel, že mám takú peknú sestru.“
„
V akej zostave teraz funguješ?
Sme traja. Ja, Lucia a Pierr. Lucia je čistá transka, Pierr je kabaretier, ktorý sprevádza divákov celou show, ale bol už prinútený hrať aj ženské roly. S ním a s Luciou robíme scénku z Priscilly, kráľovnej púšte, Abbu spolu robíme a musí robiť paródiu na Tinu Turner.
Nosíš radšej sukne alebo nohavice?
V civile len nohavice. Ale v civile mám problém si niečo kúpiť na seba, lebo mám strašne malú veľkosť a aj keď si kúpim nohavice S-ká, niekedy na mne iba plantajú. Ale na kostýmy máme svoju krajčírku, ktorá nám šije kostýmy.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Podľa čoho sa potom obliekaš?
Väčšinou chodím v civile, tak to voláme, keď chodím v normálnom oblečení a bez parochne. Potom je to trans civil, keď prídem nahodená ako žena. A potom mám travesty kostýmy na vystúpenia.
Na jednania s eventovými agentúrami chodím nahodená, lebo na mňa v civile ako chalana nikto nie je zvedavý a ľudia z agentúry nechcú kupovať mačku vo vreci. A ak niekde vystupujeme, máme krédo, že ak ostaneme po vystúpení, tak sa nikdy neprezliekame do civilu, nech sme medzi hosťami za dámy.
Ja to v prvom rade beriem ako zábavu, veď travesty je hlavne o zábave. Raz som sa ocitla na hoteli, kde bola aj škola v prírode. Išla som na vystúpenie, v jednej ruke ihličky, v druhej kufor, na hlave cop a kráčam si po schodoch, keď na mňa decko: „Dobrý večer teta.“ A ja som na neho zrevala hrubým hlasom: „NAZDAR!“ Decko úplne v šoku, kolega mi potom nadával, že to dieťa bude mať zo mňa celoživotnú traumu.
“„Jeden pán si o mne myslel, že som žena, tak sa ma opýtal, či mám deti. Moja odpoveď bola, že nemám, lebo som bola u lekára a ten mi to neodporúča, lebo mám strašne malú panvu.“
„
Chcela by si mať niekedy deti?
Ja mám synovcov, tí sú ako moje deti.
Ale poviem ti k tomuto jednu príhodu. Jeden pán si nás objednal, pričom si celý čas o mne myslel, že som žena a opýtal sa, či mám deti. Moja odpoveď bola, že nemám, lebo som bola u lekára a ten mi to neodporúča, lebo mám strašne malú panvu. A on mi so súcitným pohľadom povedal: „Chúďa moje.“
Ale ja o deťoch radšej ani nerozmýšľam, lebo viem, že ich nebudem mať.
A aspoň odchovankyne v kabaretnom umení by si nechcela mať?
To už sme skúšali. Spravili sme konkurz, ale nikto sa nám nepáčil. Buď sme natrafili na niekoho, kto za tým videl iba peniaze alebo sme natrafili na pár úchylákov, čo sa iba potrebovali navliecť do pančúch a spraviť si tak dobre. Proste sme videli, že to nemá s umením nič spoločné.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Existujú predpoklady na travesty?
To sa nedá jednoznačne definovať. Nemusí byť každý ako palica, napríklad, kolegyňa Lucia je proste dáma pri tele a tá keď začne tancovať kazačok, ľudia sa idú posrať. Raz sme vystupovali v Brne a niekto objednal autobus, aby sa na ňu prišli pozrieť zo Slovenska. Kvôli mne by určite nikto neobjednával autobus.
Človek musí mať jednoducho niečo v sebe, aby si získal obecenstvo, to sa ale nedá popísať. Jediné, čo je nevyhnutnosť, je disciplína a človek sa musí učiť, lebo bez učenia sa nikam nedostane.
“„Ak niekto o sebe povie, že je heterosexuál a robí travesty, tak to ja som potom primadona z Walesu. Natiahne si lodičky a pôjde fárať do bane?“
„
A môžu to robiť heterosexuáli?
Ja takého nepoznám. Ak niekto o sebe povie, že je heterosexuál a robí travesty, tak to ja som potom primadona z Walesu. Natiahne si lodičky a pôjde fárať do bane? Heterosexuál nikdy nebude mať ani ten prejav, ani ten pohyb, ani tú stavbu tela. My sme vykrútení, tak to je hneď o inom. Ja chodím po kabaretoch aj po Čechách a nestalo sa mi, aby mi niekto povedal, že: „Ja som heterák a mám doma štyri deti.“
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Majú transky aj nejaké súťaže krásy?
Jednu mám aj za sebou. Na Slovensku sa konala Miss Travesty Európa, čo bola súťaž krásy v spojení s kabaretom, kde sa musíš prezentovať ako umelec. Išlo nielen o výzor, ale aj o vystúpenie.
Bola tam veľká rivalita, lebo prišli transky z Paríža, z Maďarska a dokonca aj z Ameriky, aj keď to bola európska súťaž. Ale americké transky úplne pohoreli, lebo tie chodili zmaľované a s veľkými kruhmi namiesto obočia. My sme to veľké líčenie volali kolotoče a to sa vôbec nenosí, ani žiadne ružové cukrové vaty na hlave. Transka má vyzerať ako žena a nie ako Mickey Mouse.
“„Transka má vyzerať ako žena a nie ako Mickey Mouse.“
„
A ty si sa ako umiestnila?
Prvá vicemiss. Ale napriek rivalite bola s niektorými súťažiacimi strašná sranda. Jeden chalan došiel z Paríža, pôvodom Poliak a vždy sa vedel tak nacápať, že ani na hotel netrafil. Vždy mi rozprával: „Klauda, daj mi tresku!“ A ja kukám na neho, že akú tresku chce? Takto žrať tresku pred súťažou krásy? Ale potom som zistila, že treska je po poľsky príčesok.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)Vieš si predstaviť, že raz prestaneš robiť kabaret?
Zatiaľ si to nechcem predstaviť, ale keď sme chodili aj do Prahy, vystupovali tam vyše šesťdesiatroční. Keby ste ich videli, tak odpadnete, lebo vyzerali ako tridsiatnici. Samozrejme, že mali plastikami všetko porobené, ale vystúpenie bolo úžasné.
Ty si nad plastikami neuvažovala?
Niečo už vylepšené mám. Už sa chystám aj na ďalšie a dám si spraviť celý ksicht. Dám sa napichať ako morka a aj sa k tomu otvorene priznám, pretože bude hneď vidieť, keď budem vyzerať na pätnásť.
“„V prvom rade to treba mať v hlave upratané a človek musí byť sám sebou. Mne sa to možno ľahko hovorí, ale ani ja som to v živote nemala ľahké. Nikdy to nie je ľahké.“
„
Čo by si poradila ľuďom, ktorí nemali také šťastie ako ty a cítia sa odmietnutí kvôli svojej inakosti?
Je ťažké povedať: "Som homosexuál a ako bonus sa chcem prezliekať za ženu." Môže to skončiť odmietnutím zo strany rodiny. Potom začne človek chľastať a fetovať a nedopadne to dobre.
Podľa mňa to treba mať v prvom rade v hlave upratané a človek musí byť sám sebou. Mne sa to možno ľahko hovorí, ale ani ja som to v živote nemala ľahké. Nikdy to nie je ľahké. Keď človek vystupuje v podniku, tak má nervy, stresy, trému. Niekedy sa stane, že ti to nevyjde, nikto ti nezatlieska a keď ťa diváci neprijmú, to je asi najväčšia potupa.
Ale treba otriasť hlavičkou ako Matelko a ide sa ďalej.
(zdroj: Nora Sapárová + Jakub Čaprnka)“„Už sa chystám aj na ďalšie plastiky a dám si spraviť celý ksicht. Dám sa napichať ako morka a aj sa k tomu otvorene priznám, pretože bude hneď vidieť, keď budem vyzerať na pätnásť.“
„
Zažila si niekedy agresivitu na vystúpení?
Vždy sa niekto nájde, kto to ofrfle alebo ti vynadá do buzíkov. Pierr je vždy pripravený, keď niečo také započuje, vysvetliť dotyčnému, čo znamená slovo buzerant a buzerovať. Tak zakričí: „Moja drahá, ty si tu buzerant, lebo ty tu buzeruješ.“
Už sme vycvičení vystúpeniami, ale teraz hlavne chodíme na akcie, kde si nás zavolali, lebo nás chcú vidieť.
Raz sme boli vyvalení, keď nás zavolali vystupovať do bratislavskej Reduty, čo bola pre mňa obrovská pocta. Paničky tam chodili v krinolínach a ja som sa dovalila v čižmách jak taká štetka a Lucia po mne kričí: „No aspoň dnes by si mohla prísť normálne!“
Aj do košickej Reduty si nás zavolali na červený koberec, aby sme im spravili show. Ja ako Liza Minnelli, Pierr ako Tina Turner a Lucia ako niečo, čo sa ani nedalo identifikovať. Vtedy nám poslali velikánsku bielu limuzínu a ako veľké hviezdy sme na nej potom išli aj domov.
To už je o inom, keď si nás ľudia vyžiadajú. Potom sa k nám aj podľa toho správajú.
