Grécky problém nevznikol z večera do rána. V skutočnosti pochádza ešte zo 70-tych rokov. Slabé hospodárstvo, zato vysoké dôchodky, dobré platy, štedrý sociálny systém. Krajina zaplatila ľuďom dôchodky, z daní sa však nevrátilo dosť peňazí, lebo bol systém zle nastavený. A tak začali Aténam chýbať peniaze.
Grécke vlády to flákali, veľkým kamarátom sa to nepáči
Pozrime sa na novodobú históriu. V roku 2001 začalo Grécko používať euro. Tomuto kroku predchádza prísna kontrola z Európskej únie. Gréci však do Bruselu poslali zmanipulované informácie a ich naoko výborne fungujúce hospodárstvo na tom bolo zle už vtedy.
V roku 2004 boli v Aténach letné olympijské hry - meganákladné športové podujatie, po ktorom sa ukázalo, že Grécko začína mať vážne problémy. Na svetlo však všetko vyšlo až v roku 2009. Vtedajší grécky premiér priznal, že dlh jeho krajiny nie je 6% HDP, ale 12%. Ani to však nebola pravda. Grécky dlh vtedy dosahoval až 15,5% HDP.
V roku 2009 grécka vláda minula raz toľko ako vybrala na daniach. A tak sa začala nevyhnutná záchrana Grécka. Veľkí kamaráti z Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie - dokopy takzvanej Trojky - boli ochotní Grécku požičať.
Chceli však protislužbu - záruku, že sa situácia zlepší. A to sa mohlo stať iba tak, že Gréci prestanú žiť spôsobom života, na aký nemajú. Vláda preto musela znížiť dôchodky a prijať veľa ďalších reforiem, ktoré sa obyčajným Grékom pravdaže nepáčili. Často preto protestovali v uliciach.
Syriza: My to dokážeme
(zdroj: TASR)Veritelia, záchranné balíčky, záchranné programy, eurovaly. Trojka sa celé roky hádala s gréckymi vládami. Gréci by mali šetriť, platiť dlhy a pracovať na rozhýbaní hospodárstva. Ani jedna z doterajších gréckych vlád však nedokázala nájsť optimálnu rovnováhu, ako to všetko dosiahnuť. Ako vyhovieť vlastným občanom, ktorí ma zvolili a chcem, aby ma hádam zvolili aj nabudúce a zároveň sa kamarátiť s tými veľkými, za ktorých peniaze si kupujem raňajky?
Súčasná grécka vláda si myslela, že to dokáže. Voľby z januára tohto roka vyhrala strana Syriza, ktorá je plná odporcov úsporných opatrení a zástancov odpustenia gréckeho dlhu. Po pol roku vládnutia sa však predvolebné sľuby o neústupčivosti postupne rozplývajú.
Do konca júna malo Grécko zaplatiť 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu. Nezaplatilo, čím stratilo finančnú podporu partnerov. Európska centrálna banka do Grécka peniaze dodáva. Je to však iba množstvo nevyhnutné na prežitie gréckych bánk. Tie sú v súčasnosti zatvorené pre nedostatok hotovosti. Gréci si z bankomatov môžu vytiahnuť iba 60 eur denne.
To nešťastné referendum...
(zdroj: TASR)Grécka vláda sa mala rozhodnúť, čo urobí. Či kývne Trojke a ešte viac pritlačí svojich občanov, ktorí by pravdepodobne vyšli do ulíc - veď volili politikov, ktorí sa dušovali, že ďalšie úspory už únii nepriklepnú. Alebo si postaví hlavu a pôjde proti Európskej únii.
Grécki politici mohli tvrdohlavo trvať na tom, že nezaplatia a nezaplatia, lebo nemajú, hoci si požičali. A nebudú šetriť a nebudú škrtať výdavky, nech si únia robí čo chce... A čo urobila vláda? Schovala hlavu do piesku a vyhlásila referendum. Na hlasovacích lístkoch sa opýtali asi toto: Chcete, aby sme prijali ďalšie úsporné opatrenia, ktoré nám navrhujú veritelia? Gréci v tom však videli ďalší pokles miezd, dôchodkov a zvýšenú nezamestnanosť. A povedali si, že nechcú. Teda 61% z nich.
Podľa gréckej vlády pomôže výsledok referenda pri rokovaní. Premiér Tsipras vyhlásil, že s podporou gréckych občanov im Európa ľahšie schváli reštrukturalizáciu dlhu. Teda im časť dlhu odpustí. Na druhej strane, prečo by to mali veritelia urobiť?
Zostane únia bez Grécka aj bez peňazí?
(zdroj: TASR)Ak sa Gréci nedohodnú s veriteľmi, nebudú od Trojky dostávať pomoc. To by znamenalo bankrot, pretože svoje pôžičky by nemali z čoho platiť. V takom prípade by Grécko pravdepodobne opustilo eurozónu. Únia by tak prišla minimálne o časť požičaných peňazí. Atény však dúfajú, že tento scenár veritelia nebudú riskovať. Okrem peňazí by totiž hrozilo, že sa podobnou cestou vydajú ďalšie zadlžené krajiny.
Veľmi podobné problémy ako Gréci mali pred pár rokmi aj iné krajiny. Od medzinárodných veriteľov dostávalo peniaze aj Španielsko, Portugalsko alebo Írsko. Rozdiel je však v tom, čo s týmito peniazmi na záchranu urobili. Kým Španielsko alebo Írsko ich vložili hlavne do súkromného sektora, aby rozhýbali ekonomiku, Gréci sa sústredili na verejnú oblasť. Situácia je preto podľa analytikov trochu iná ako v Grécku.
Čo by teda Gréci mali urobiť?
(zdroj: TASR)Dlh je obrovský a stále viac odborníkov sa zhoduje na tom, že jeho splatenie je nereálne. Napriek tomu by Gréci mali privatizovať štátne podniky a uľahčiť vznik nových firiem. Zbavili by sa tak doterajšej straty peňazí pri vysokých platoch a dôchodkoch štátnych zamestnancov a novými firmami by posilnili ekonomiku.
Grécky premiér Alexis Tsipras tento týždeň povedal, že chce tieto reformy podstúpiť. Otázne je, či sa s veriteľmi dohodne na podrobnostiach. Dnes (v nedeľu) sa dozvieme, čo sa stane.
Autorka je redektorkou zahraničia RTVS
