O HUDOBNOM PRIEMYSLE
H: Chodíš na Pohodu, alebo podobné festivaly?
D: Vadia mi hipisáci, hipsteri, pravdoláskari, všetci tí, ktorí sú so všetkými kamaráti a sú strášne v pohode. „Dám si pivkoo, potom sa na*ebeem, vyspinkám, vyspím sa niekde vedľa stanu, lebo doň netrafím. Ráno sa síce zgrcám ale potom idem na koncért, jéj.
A všetci sa snažia „užiť si koncert“. Chcel by som si aj ja. Užívaj si tak, aby som si mohol užívať aj ja. Smradľavé pazuchy, ožratí tackajúci sa...
H: Pogo s lakťami do tváre...
D: Takže snažím sa vyhýbať takýmto veľkým koncertom. Ale Major Lazer ľutujem, že som nevidel. Ale pustil som si ho na Youtube z Coachelly. To je inak strašná sranda a celkom dobrá paralela s tým, čo robíme my.
Diplo bol učiteľ na Floride. Odišiel do Anglicka robiť DJa, tam stretol M.I.A., ktorú začal trtkať a začal ju produkovať. Jej kariéra vybuchla vo veľkom, on zarobil tiež. Vždy hral hip-hop a experimentoval, a tým, že húli, odišiel na Jamajku, že ide znovuzrodiť dancehall ako taký. A tým, že mal už nejaké meno, stretol Switcha a toho tretieho, čo tam hajpuje a už to išlo.
“"Všimni si, že oni sa na nič nehrajú. Žiadna póza, proste sa bavia a hotovo. Keď sa ľudia bavia s nimi, tak super, keď nie, shit happens, dostane aj tak zaplatené."
„
H: Tá párty bola vymakaná od začiatku do konca.
D: No a o to sa snažím aj ja. Deti, pozrite si ten koncert na Youtube, Coachella je super. Všimni si, že oni sa na nič nehrajú. Žiadna póza, proste sa bavia a hotovo. Keď sa ľudia bavia s nimi, tak super, keď nie, shit happens, dostane aj tak zaplatené.
A teraz choď na koncert nejakého slovenského reperka, alebo hocijakej hipster skupiny, ktorá strávi tri hodiny pred koncertom obliekaním, aby sa zdalo, že sa chystali len 5 minút a... Je to hrozné!
H: To je úplne vidieť, keď niečo robíš od srdiečka a že 100% veríš tomu, čo robíš. Potom to cítia aj ľudia a pripíšu ti automaticky aj nejakú kvalitu. V ideálnom svete, no.
D: Tiež už neviem, kto to povedal. Abstraktné pi*oviny môžeš začať maľovať až potom, keď zvládneš klasickú maľbu, portréty, krajinky. A rovnaké je to naprieč celým umeleckým spektrom. Keď niečo začneš robiť preto, lebo teba to v prvom rade baví, nie za účelom kalkulu, vtedy ani neobetuješ čas, lebo robíš niečo, čo ťa baví. Vtedy to má najväčší potenciál byť úspešné. Potom, keď uspeješ, môžeš si dovoliť vymýšľať pi*ovinky.
H: A keď si nájdeš publikum, tak je dobre.
D: Hm, ani nie, skôr, nech si publikum nájde teba. V momente, ako si začneš hľadať publikum, tak si v prdeli. A to by mal niekto vysvetliť Mirgovej a podobným týmto.
H: Nestačí len kopírovať Aliciu Keys, aj to zle.
(zdroj: Demotivácia)D: Vidíš, toto je téma. Prečo všetko, čo tu vzniká, som už niekde videl? Väčšina vecí.
H: Je to úplne pohodlné. Ako všetko, čo vidíš, že sa ujalo, chceš to skopčiť a vytrieskať maximum, keď to funguje. Je oveľa pohodlnejšie veci skopčiť, ako vyrobiť. Kradni ako umelec.
D: Aby si to nechápal zle, toto nehejtujem. Beriem, že je nejaký trend, chápem. Bolo by hrozne fajn, keby zo 100 ľudí, čo kopírujú, povedzme päť kopíruje dobre a aspoň jeden by vyrobil niečo originálne. Nie originálne, ale dobré a originálne. Preto hrozne mám rád projekty typu Aeromobil.
H: Asi to máme v tých našich povahách, či v tej spoločnej genetickej chybe. Ale tak dnes som videl nový klip Madonny s Nicki Minaj a to je diskosračka jak hrom.
D: No Madonna je za zenitom už dávno.
H: No, siedmimi zenitmi. Ale tak čakal by si, že aspoň v tej Amerike urobia niečo nové, aby dali vzor svetu, ale aj oni už vykrádajú sami seba.
D: Ale to je v poriadku. Máš trend, všetci naňho naskočia, vlak pomaly zastavuje, potom všetci povyskakujú a ideš na ďalší trend. To beriem. Len stále máš z tých 100 ľudí aspoň jedného, kto to posunie inam a robí to dobre. Len si vezmi rap, kde je teraz a kde bol pred 15 rokmi. Okej, 90% je tu sračiek, to sa nedá počúvať, je tam jedna dobrá veta a tým to končí. Ale stále tu vznikajú mená ako J. Cole, A$AP a ľudia, ktorí to niekam potlačia.
(zdroj: Demotivácia)O REKLAME
H: Vieš, čo sa mi páči? Epic Meal Time
D: Hej, to si dával niečo na FB.
H: Niee ten kok čo roz*ebáva veci po kuchyni. To je kuchárska show, Amíci, Harvey s bradou a tak. Oni tam z jedla robia tanky, domy, gauče, pizza tacos, taco pizzas, je to doslova epic. A do svojich videí začali zakomponovávať aj reklamu, ale takým štýlom, že ti to príde ako najprirodzenejšia reklama na svete. To sa mi na nich veľmi páči. Vidíš, že to je reklama, ale vlastne ti to vôbec nevadí, lebo to je spravené vtipne a nenútene.
(Ak si nezbadal/a reklamu, to je dobre. Na konci článku ti poviem, na ktorej minúte začína)
D: Toho som sa bál aj ja na začiatku. Ako ľudia zareagujú na tie súťaže na mojom Instagrame. Bolo to nakoniec celkom v pohode, samozrejme kopec hejtu okolo toho, ale nevadí. Samozrejme, je hranica odtiaľ potiaľ.
H: Nerobil by si to teda pre hocijakú značku?
D: Kopec dom ich odmietol, minimálne polovicu. Oni to často nevedia pochopiť. Hovorím im, že jednoducho sa sem nehodí všetko. Toto nie je vaše obecenstvo. Demotivácia má len jedno meno a keď si to pokazím, ľudia budú hejtovať mňa, značku, Instagram, Obamu, svoju matku, ktorá im kúpila iPhone a tých utečeneckých smradov, čo zničia našu krásnu kultúru.
Základ je priznať reklamu, že je to reklama. Urobiť ju peknú. Základ reklamy je, aby si ťa všimli. Lebo máš dva prístupy, buď to spravíš, ako päsť na oko, alebo to urobíš dobre. Oba fungujú. Ale hlavné pre mňa je, aby z toho mali niečo aj ľudia. Najčastejšie odmietam nie preto, že by to bola debilná firma, ale keď chcú, aby výherca dostal zľavu.
H: A.K.A. Poď ku nám minúť peniaze tak či tak.
D: Presne tak. Mám na lehátku celú zľavu. Keď už sa bavíme o reklame... Milé firmy, ľudia nie sú je*nutí! Sú, ale nie takým spôsobom, akým si myslíte, že sú. Nikto ti nebude zobať z ruky, keď mu dáš zľavu 50 eur na 1,500-eurový televízor, alebo podobne. Nerobte z ľudí k()kotov. Buďte úprimní.
A funguje to. Urob toto a toto, dostaneš toto a toto. A žiadne zľavy a odfoť sa s mrkvou v riti, zatoč sa trikrát a dôjdi nakúpiť do Ulanbátaru k nám do obchodu.
H: No jasné, to je to, že ľudom sa nechce robiť nič navyše.
(zdroj: Demotivácia)O ROBENÍ SI SRANDY ZO SAMÉHO SEBA
D: A to je to, čo by som chcel zmeniť. Ani nie, že robiť niečo navyše. Zdvihnite sa z riti, odviažte sa, urobte proste niečo, čo bežne nerobíte. Kľudne sa strápnite. Len urobte niečo. Lebo keď niečo urobíte, nikdy neviete, čo z toho bude ďalej. Keď sa človek uzatvorí do svojej pohodlnej formičky, v osemdesiatke si povie ‘Okej, tak mám unimobunku za Bratislavou, dvojgarsónku...’
H: A mrkvu na záhrade, ktorú si strkáš do rici.
D: ‚A bol som na Baške vode na podnikovom zájazde. A trikrát na teambuildingu.‘
A tým „Odviažte sa“ nechcem povedať správajte sa ako je*nutí. Z nikoho neubudne, keď si urobí srandu zo seba.
D: PRESNE! Urobte si pi*u zo seba! To je základ, aby si potom pochopil, keď si niekto začne robiť srandu z iného.
D: To je tiež častá otázka ‘Robíš si srandu z každého naokolo. Ako reaguješ, keď si ľudia robia srandu z teba?’ No ako by som reagoval?
H: Očakávam to! Som rád, keď si niekto zo mňa dokáže spraviť srandu a môžem povedať ‘Toto bolo dobré’ namiesto toho, aby som sa urazil.“
D: A takisto je veľmi tenká hranica medzi robením si srandy a urážaním. Keď tuto hejterovi poviem, že je k()kot, tak ho urážam. Keď mu poviem, že je východniarsky k()kot, tak ho neurážam, to konštatujem.
(zdroj: Demotivácia)A AKÝ JE TVOJ NÁZOR NA UTEČENCOV? Kedy bude článok?
H: Ľudia sú strašne hnusné ku*vy. Ani nejde o tú objektívnu polemiku, že aké kvóty, prečo sem idú, ako sa majú tam, nikto toto nerozoberá. Ale všetci len, že tu sme my a nikoho sem nebudeme púšťať. Taký hnusný apriórny neľudský odpor.
D: To je jasné, ale ten opačný extrém tiež nie je ideálna cesta. Mieeeer, poďte všetci, lúbime vás a vy hnusní náckovia, ktorí ich tu nechcete.
H: Strašne ma serie, že si túto tému zneužili náckovia.
D: Na podobnej rovine je u mňa nazi fan page a niečo ako Naše Slovensko. Okej, dosah ich správania je iný, samozrejme. U náckov je to oveľa horšie, bez debaty. Aby bolo jasné, nie som nácek a menej rasistického človeka ani nenájdeš asi. Celé to hejslováctvo, toto ide úplne mimo mňa. Ale ten princíp, ako fungujú a premýšľajú, je rovnaký. „Ja som presvedčený o svojej pravde a ty si...“
A tí zadubení pseudointeleguáni, všetky tie o sebe vyhlasujúce mienkotvorné médiá nevedia pochopiť, vieš, ako sme hovorili pri tých reklamách, že ľudia nie sú je*nutí a nie sú veci čierne a biele. A ty keď sa z niekoho začneš vysmievať nechutným spôsobom, chytí voči tebe averziu, i keď môže s tebou v niektorých veciach súhlasiť.
Toto nikto nedebatuje s tými ľuďmi. Namiesto toho, aby pozbierali a roztriedili fakty na kôpky, vyberajú si po jednom, čo sa im hodí. Týždeň vkuse píšu komentáre „Ja si o tom myslím“ a potom vydajú konečne text o faktoch. To mali dať ľuďom na začiatku a potom písať komentáre.
Alebo si vezmi Adelu a Zem a vek. S ňou nikto nešiel do diskusie, zosmiešnili ju ľudia z jej vlastných radov, len aby sa im tiež nedostalo zosmiešnenia, a to je nechutné. To nie je humor.
(zdroj: Demotivácia)O ZAČIATKOCH A POKRAČOVANÍ
D: A ako si sa dostal od Mirgovej safaládiek k transgenderom a podobne?
H: Na začiatku sme si s kamoškou pixlovali do chatu na celý svet a zisťovali sme, že nám to ide dobre, tak že by bolo fajn založiť si nejaký „hejtblog“ o stereotypoch a klišé na Slovensku. Časom mi napadol názov, že Utrpenie mladého hejtera je super. Vydal som prvý blog a celé sa to rozbehlo. Kamoška ale na to potom nemala čas, tak to ťahám sám. A prečo nakoniec aj vážne témy? Získal som pocit, že keďže ľuďom sa to chce čítať a reagujú pozitívne, môžem byť mienkotvorný, povedzme. Niečo napíšem, ľudia sa s tým stotožňujú a ja môžem šíriť svoje myšlienky, o ktorých si myslím, že by tak mali rozmýšľať všetci. Lebo šak som najlepší.
Najhoršie je, keď ty si na sto percent presvedčený o svojej pravde a ten na druhej strane je presne takým istým spôsobom presvedčený o svojej, ako ty. Ale ty vieš, že on proste nemá pravdu.
Jednoducho, keď mám chuť o niečom napísať, tak o tom napíšem. Najviac ma bavia tie témy, keď zažívam veci, ktoré nemá možnosť zažiť každý. Napríklad to MDŽ alebo premiéra 50 Shades.
Na Pohodu zas ide „každý“, ale ver tomu, že o nej napíšem tak, že sa nespamätajú.
